US trip: časť 8 – Run Forrest Run

Autor: Simiaktualizované 11. mája 20231. marca 2023Zanechať komentár

Monterey, Carmel by the Sea, Big Sur a známa PCH

Sú veci, ktoré sa proste nevymyslia. Ktoré, keď sa stanú, tak si poviete, že „toto nemohla byť náhoda“. V takomto nejakom duchu sa niesol náš ôsmy deň amerického výletu. Prečo? Len čítajte ďalej a všetko sa dozviete.

Už náš odchod zo San Francisca bol veľmi vtipný. Práve sme sa presúvali do Monterey, čo sú asi dve – dve a pol hodiny cesty autom. Nešoféri, ja, Míša a Vlado sme si jemne vypili, ale naozaj nie veľa. Mali sme však tatranský čaj, ktorý mojej sestre nejak nesadol. Asi po hodine cesty jej začalo byť nejak nevoľno, tak sme sa niekde na okraji cesty zastavili, aby sa rozdýchala. Stáli sme tam asi 2 minúty, keď zrazu za nami pristavuje policajné auto 😀 Ani sme sa nestihli nadýchnuť a už milión vypočúvačiek a otázok, že prečo sme si dovolili len tak zastaviť. Či šofér nepil a podobné veci. Hrali to na strašne drsných a nám, samozrejme, nebolo všetko jedno. Ale tá situácia, že človek zastaví na minútku pri krajnici na opustenej ceste a v Amerike hneď takáto situácia nezostane nepovšimnutá.

To isté sa nám napr. stalo v Oregone s kamošmi. Zastavili sme lebo chalani si potrebovali odskočiť. Dve autá s kanadskými poznávacími značkami. Stojíme tam asi 4 minúty, ani toľko nie a už zrazu tiež – policajti. Že či sme okey, či nepotrebujeme pomoc a prečo sme zastavili 😀 To je proste Amerika.

Do Monterey sme ale našťastie dorazili bez ďalších problémov. Bola už v podstate noc, tak sme sa len ubytovali a šli spať.

Monterey a Bubba Gump

Na druhý deň ráno sme sa rozhodli pozrieť si trochu mesto. Monterey je mesto menšie, známe rybolovom a prítomnosťou všakovakých morských živočíchov, ktoré sa nevidia len tak hocikde ako tulene či veľryby. Čo je ďalšou zaujímavosťou tohto malého mestečka je to, že tu bola otvorená prvá prevádza siete reštaurácií Bubba Gump. Niekto sa možno pýta, čo je Bubba Gump?

Tulene vyvaľujúce sa na pláži v Monterey

Ale no, určite poznáte pasáž z filmu Forrest Gump, kde Forrest počas vojenskej služby stretne Bubba, ktorý celý čas rozpráva len o krevetách a ich rôznych možných variáciách prípravy. Bubba sa dokonca Forrestovi zdôverí, že by po vojne chcel ísť do „krevetového biznisu“, avšak Bubba vojnu neprežije. Forrest neskôr, keď si zarobí peniaze z predaja ping-pongových rakiet, založí veľmi úspešnú spoločnosť Bubba Gump Shrimp Company. A toto bola inšpirácia na vytvorenie reštaurácií, ktorých primárny záber súúú……wait for it….neočkávane – krevety 😀

Ja som tam veľmi chcela ísť. Lebo jedlo 😀 Namotala som aj sestru a potom s nami ťažko. Nebol by to až taký problém, ale je viac takých ľudí ako ja, ktorí sa nechajú namotať, lebo niečo bolo vo filme. Čakačky na stôl boli okolo hodiny – hodiny a pol. Hladní sme až tak neboli, tak sme si zarezervovali stôl na nejakú hodinu a že sa ideme zatiaľ prejsť. Auto sme však mali odparkované dosť ďaleko, lebo na reštauráciu sme vlastne narazili náhodne popri prechádzke mestom. A tu to prichádza – keď vznikajú príbehy, aké nevymyslíš 😀

Keďže sme mali dosť času, tak sme sa nechali vtiahnuť do šiltovkového obchodu, kde sme žasli nad výberom a ja a Miš sme si aj kúpili nové šiltovky. Vlado si kúpil tiež, ale v suvenírovom obchode Bubba Gump reštiky (ja som si tam kúpila strašne cool kuchynskú zásteru :P).

Po úspešnom nákupe šiltoviek sme si povedali, že ideme po auto, však času máme dosť. Aby sme už z reštaurácie mohli rovno ísť ďalej – do mesta Carmel by the Sea. Lenže… auto bolo ďalej ako sme si mysleli. Po asi 20 minútach cesty sme stále neboli ani zďaleka blízko autu, a tak sme usúdili, že to nestíhame. Lenže sme si nemysleli ani to, že sa stíhame vrátiť do reštiky na pešo na čas našej rezervácie. V hlavách nám skrslo, že najrýchlejšie bude, ak Vlado bude utekať k autu, kým my budeme pomaly šľapať k reštaurácii a niekde po ceste nás vyzdvihne. Aby ste chápali, keby neprídeme na čas, rezervácia sa zruší. Zbytočne by sme teda zabíjali tú hodinu, kým sme čakali na stôl a čo je najhoršie, skončili by sme hladní a ja aj smutná 😀 Tak Vlado nahodil šprint k autu 😀 Po strašne dlhom čase, sa nám aspoň zdalo, nás konečne vyzdvihol, rýchlo hodil k reštaurácii a išiel hľadať nové miesto na parkovanie. Ďalších asi 15 minút potom nechodil. Nemal svoj telefón, nevedeli sme, čo s ním je. Keďže Vlado ani nevie po anglicky, tak sme nevedeli, či nemá problém dostať sa do vnútra reštaurácie. Lebo púšťali len ľudí s rezerváciou a potom ich usádzali. Ak ste sa teda nevedeli vykecať pri vstupe, dovnútra vás nepustili. Celá logistika tohto obedu bola mega zložitá. Chúďa Vlado za nami došiel asi po 20 minútach celý zadychčaný, lebo hovoril, že odbehol asi kilometer a pol brutal tempom 😀 Tak sme mu kúpili alko drink, že dnes už šoférovať ani behať nemusí a dodnes sa na tomto „run, Forrest (Vlado), run“ momente smejeme.

Run, Forrest, run – jedna z najikonickejších hlášok filmu

Najlepšie je, že sa nám to stalo práve vo „Forrestovej reštike“ 😀 Ináč by to taký dobrý príbeh nebol 😀 A možno to ani nie je až také vtipné ako sa to nám zdalo v tom momente 😀 Neviem, posúďte sami 😀

Treba ale uznať, že deň sme odštartovali veľmi dobre. Šoférstvo bolo delegované na mňa a ja som sa z toho tešila, lebo v ten deň sme mali namierené k Big Sur. Len aby ste vedeli, cesta zo SF do LA je hodnotená ako jedna z top scéniských ciest autom. Dôvodom je najmä fakt, že po celý čas idete popri pobreží Tichého oceánu a všade naokolo vás sú nádherné útesy a teda krásne výhľady. Menším zádrheľom bolo, že jedna z týchto krásnych útesových ciest sa nedávno zrútila. Keď sme boli v Amerike my (2018), tak bola ešte stále v rekonštrukcii, a tak nebolo možné prejsť celú cestu popri oceáne. Vedeli sme ísť k Big Sur, ale tam sme sa museli otočiť, vrátiť sa až takmer úplne k mestu Carmel by the Sea a zájsť do vnútrozemia. Dodnes však zájažďku k Big Sur neľutujeme, lebo naozaj to tam bolo krásne. A pre tých, čo sa len chystajú na veľký americký trip poteším, lebo v tejto dobe je už cesta plne prejazdná (2020).

Cesta sa inak volá Pacific Coast Highway (PCH) alebo Higwhay 1. Odporúča sa ju prejsť presne ako sme šli my – smerom od San Francisca k L.A., aby ste boli na strane útesov. Cesta je krásna aj opačným smerom, to je len tip, že ak máte možnosť výberu, tak sa odporúča skôr tento smer.

Carmel by the Sea

Po Monterey sme sa ale najprv vybrali do mesta Carmel by the Sea. Srandou je, že už medzi týmito dvoma mestami existuje taká mini scénická cesta (17-Mile Drive). Znova vedie popri oceáne, ale zaujímavosťou je, že vedie cez akoby takú obytnú časť s mega-vilami a golfovými ihriskami. Treba však rátať s tým, že vstup do tohto priestoru a prejazd „scenic road“ je spoplatnený na 10,50 USD za auto. Je to však smiešna suma a výhľady znova nádherné. My osobne sme boli ohúrení už len vilami, ktoré nás obklopovali a híkali sme už pri pohľade na ne, takže jednoznačne odporúčam. Hlavne, v tomto bode bolo vidieť údiv aj na tvári večne nespokojného Romana, a to je už čo povedať. Možno sa na chvíľu budete cítiť akokeby v tej zbohatlíckej časti bývate a žijete svoj americký sen 😀 Už len prechádzať tadiaľ na Rolls Royce a vlastniť aspoň jednu z tých víl 😀

17-Mile Drive a jej povestné biele pláže

Carmel by the Sea od Monterey ďaleko nie je, len asi 10 km. Je to ináč také menšie cool mestečko, ktoré vyzerá trochu ako z rozprávky. Architerktúra tam je veľmi zvláštna. Taká rozprávka mixnutá s nemeckou dedinkou. Za zastávku to celkom stojí. My sme sa tam ale nezdržali viac ako hodinu a už sme fujazdili ďalej.

Big Sur

A konečne sa dostávame k Big Sur, ktoré jednoznačne patrí k highlightom výletu. Vždy ma na obrázkoch fascinovali aj napr. škótske a írske útesy alebo portugalské útesové pláže. Konečne som mala možnosť niečo také vidieť aj naživo. Celkovo už len šoférovať popri tých útesoch bolo zážitkom. Navyše Tichý Oceán často ponúka nádherné farby (hlavne čím južnejšie, tým lepšie), takže určite to stálo za to.

Výhľady, aké vám PCH ponúka takmer počas celej cesty

Odtiaľ sme už ťahali rovnú čiaru do mesta Morro Bay, kde sme sa rozhodli spať. Najprv sme chceli bývať v Santa Barbare, ale ubytovanie tam bolo zbytočne drahé. Cesta do Morro Bay nám trvala asi 2 a pol hodiny a ako už zvyčajne, aj sem sme prišli až za tmy. Tak sme sa len ubytovali a zaľahli, aby sme boli čerství na ďalší deň, kedy nás čakal posledný dlhší presun autom a pomaličky aj koniec nášho výletu.