U Beogradu je dobro, u Beogradu je lepo

Kto by bol povedal, že Belehrad bude super destináciou na výlet? Osobne som to naozaj nečakala. Dominička, ktorá tam bola, mi hovorila ako strašne sa jej tam páčilo a od viac ľudí som počula, že je to celkom disko destinácia, ale viac informácií som nemala. Ani moje očakávania neboli moc veľké. Už predtým som navštívila Sarajevo, Ljubljanu, Záhreb, a tak som očakávala, že Belehrad bude len proste ďalšie balkánske mesto, ktoré vo mne veľký dojem nezanechá. Hlavne, o Ljubljane všetci hovoria, aká je úžasná a mne popravde veľmi pripomínala takú komunistickejšiu menšiu a menej záživnú Bratislavu, takže nič moc.

Očakávania som teda veľké nemala. Navyše, keď som tam prvýkrát išla, tak nás tesne za srbskými hranicami chytila búrka taká extrémna, ako som ešte nezažila a osobne som si nebola istá, či vôbec do Belehradu živí dorazíme. Zjavne sa nám to ale poradilo 😀 Šťastne sme prišli aj odišli.

V Belehrade som bola v máji a v auguste 2019. Prvýkrát to bolo pracovne a druhýkrát súkromne. Obidva razy som však mala šancu mesto trochu preskúmať a všetko, čo som videla, sa mi strašne páčilo. Neviem ani prečo, ale mesto na mňa zapôsobilo veľmi dobrým dojmom. Bolo tam veľa zelene. Centrum mesta je veľmi príjemné s množstvom zaujímavých zákutí. Mám veľmi rada mestá, kde sa dá celý deň túlať napešo a tak vidieť väčšinu „atrakcií“. A Belehrad je presne taký.

Začnime najprv s pár užitočnými informáciami:

Belehrad, tým že je od Bratislavy vzdialený 5h autom (ak sa nezdržíte extrémne dlho na hraniciach) je možné navštíviť aj na predĺžený víkend. Keď už ináč spomínam hranice, áno, Srbsko nie je v Únii, ani v Schengene. Ťažko povedať, koľko sa na hraniciach zdržíte. Ja som išla obidva krát smerom tam bez problémov, bez akéhokoľvek zdržania. Ale keď sme sa v máji vracali na SR, tak sme sa na hraniciach zdržali hodinu, lebo toľko áut bolo pred nami a všetkých kontrolovali. Aj nám kontrolovali kufor či neprenášame alkohol a cigarety. Rovnako netreba zabudnúť, že aj mobilné dáta tam neplatia. Diaľničnú známku netreba, Srbsko funguje ako Chorvátsko, na systéme mýta. Platiť mýto sa dá aj v eurách, takže si dopredu peniaze meniť nemusíte. V Srbsku sa platí sbrskými dinármi a momentálne za 1€ dostanete cca 117 RSD. Väčšinou sa síce dá platiť kartou, ale nie všade. Preto odporúčam aspoň nejakú hotovosť si zabezpečiť a predtým ako si v reštaurácii objednáte, spýtať sa, či prijímajú karty.

Jedlo, jedlo, jedlo

Keď už spomínam reštaurácie, poďme k jedlu. Jedlo v Srbsku (ale aj celkovo na Balkáne) je veľmi dobré a dosť lacné. To je u mňa vždy minimálne 5 bodov k dobru 😀 Jedlo je dôležité. Jediné čo je mu možné vytknúť, je to, že je ťažké. Veľa mäsa, veľa pečiva, veľa syrov v rôznej forme. Zelenina takmer žiadna. Ak ste vegetarián a nebodaj aj celiatik, tak asi až takí nadšení ako ja z balkánskej kuchyne nebudete. A ak ste vegánsky celiatik, tak tam ani nechoďte 😀 Nie, srandujem. Ale vážne. Mäso robia úžasné. Čevapčiči, ražniči, pljeskavice – všetko je super.

Tradičnou pochúťkou je aj Karadjordjev rezeň, ktorý môj srbský kamarát Ignor označil ako „sen každej sbrskej ženy“ 😀 Prečo? Lebo je to taký veľký dlhý šulec mäsa (vyprážaného) vnútri plnený syrom. Viac k tomu asi dodávať netreba.

Extrémne dobré sú pečivá a slané pochutiny rôzneho druhu ako burek či gibanica. Sú to v podstate jedlá z lístkového cesta plnené rôzne – špenátom, mletým mäsom, syrom. Niektoré aj na sladko. Keď už spomínam syr, Srbi majú vec, ktorá sa volá kajmak. Je to niečo podobné syru, ale skôr na štýl cottage cheesu alebo až masla. Neviem to k ničomu prirovnať, ale za skúšku to stojí. A, samozrejme, netreba zabudnúť na ajvar – nátierka z pečených paprík, ktorá sa bežne robí aj u nás na Slovensku, ale v Srbsku chutí jemne ináč – treba vyskúšať 🙂

Čo sa týka zeleniny, no hej. V tomto smere Balkán podľa mňa pokulháva. Tradičným šalátom je šopský – rajčina, uhorka a na vrchu ich špeciálny syr. Je to super šalát, ale po týždni vám uhorka a rajčina už budú liezť na nervy. Na druhej strane, rajčiny majú veľmi veľmi dobré. Naozaj.

Často sme ako „zeleninovú“ prílohu dostali čerstvú, nasekanú cibuľu 😀 Ja ju mám rada a k čevapčiči a podobným jedlám sa hodí ako uliata, ale viem si predstaviť, že niekomu to nie úplne ulahodí. Za to poznám ľudí aj pre ktorých je cibuľa top gastro zážitkom 😀 Takže každý podľa svojho.

V teórii môžu byť aj pečené papriky plnené syrom brané ako zeleninové jedlo alebo skôr predjedlo 😀 Nie je to síce čerstvá zelenina, ale minimálne u mojich spoluputovníkov toto jedlo vždy zožne úspech 🙂

Z alkoholu samozrejme pálenka. Najčastejšie sa stretnete so slivkou. Strašne sa mi páči ich pomenovanie „šliva„. Mojím obľúbeným alkoholom na Balkáne je duňa (dunja) alebo dunevača. To je pálenka z duly. Pre tých čo majú radšej tmavý bylinkový alkohol, Balkán ponúka Pelinkovač – je to taká horkejšia verzia Fernetu. Ja sa ale zväčša na Balkáne tak prejem, že už ani nevládzem piť 😀 A to je už čo povedať.

A ktoré miesta v Belehrade určite nevynechať?

Síce som Belehrad navštívila dvakrát, ale vždy s inou posádkou. Preto som vlastne obidva razy videla rovnaké veci. A vôbec mi to nevadilo 😀

Skadarlija

Jednoznačne nemôžete vynechať Skadarliju. Je to v podstate ulička kúsok od centra mesta plná lokálnych reštaurácií. Dlažba celej uličky je, podobne ako na našom Hviezdoslavovom námesti, pokrytá kamenou dlažbou alebo ako to nazvať, ktorá je ale veľmi zničená. Množstvo kameňov tam chýba a množstvo je ich poškodených. V konečnom dôsledku je táto ulička celkom zradná na chodenie a aj v teniskách som si musela dávať pozor kam stúpam, aby som si nevytkla nohu. To len tak pre informáciu 😀

Je to však super ulička. Myslím, že každá reštaurácia na nej podáva lokálne balkánske/srbské jedlo. My máme odskúšané reštaurácie Dva jelena, Tri šešire a Šešir moj – chutilo mi vo všetkých. Častokrát sa v rešturácii objavujú aj miestni speváci a dotvárajú tak úžasnú živú balkánsku atmosféru. Jednoznačne tam choďte niektorý deň na večeru a neoľutujete.

Beton Hala

Čo sa jedla týka, navštíviť radím aj Beton Halu. Táto časť sa nachádza na brehu rieky Sávy a je tu viacero reštaurácií. Ja som zatiaľ vždy bola len v jednej, a to v Ambare. Táto konkrétna reštika podáva moderné srbské jedlo, je taká viac „fancy“. Dá sa tam za 1950 RSD (cca. 16 EUR) objednať „all you can eat“ menu, ak idete na obed (ak na večeru je to 2995 RSD /cca. 25 EUR/). Tam vám potom postupne nosia ochutnávky z celého menu, až kým nepoviete stop. Za mňa super zážitok. Hlavne toho veľa ochutnáte a cena za to menu mi príde celkom prijateľná. My sme prišli až do bodu, kde sme mäso skrývali do chlebov, lebo sme už nevládali ochutnávať 😀

Myslím však že akúkoľvek z reštaurácií na tomto brehu skúsite, bude dobrá.

Druhý breh rieky (reštaurácie a disko)

Na druhej strane rieky sú zas lode, ktoré sú cez deň reštauráciami a večer diskotékami. Dva v jednom 😀 Osobne som na diskotéke nikdy nebola, lebo som nevládala 😀 Ale počula som, že sú skvelé, že Belehrad jednoznačne je párty mestom. Na jednej z lodí sme však objavili skvelú pizzu.

Kalemegdan – najkrajší výhľad na mesto

Keď sa ešte vrátim k Beton Hale. Nad ňou alebo za ňou sa nachádza pevnosť Kalemegdan. Je to v podstate park spojený s pevnosťou a menším dino-parkom 😀 Nachádza sa tu aj známa socha „Pobednik“ alebo „Víťaz“, ktorá symbolizuje oslobodenie mesta od tureckej nadvlády. Prečo mám ja osobne rada Kalemegdan je výhľad, ktorý ponúka.

Zaujímavosťou je aj to, že priamo z pevnosti je možné vidieť miesto, kde sa zlieva Sáva a Dunaj. Keď som tam bola s Igorom, tak sa v parku konali nejaké letné slávnosti (bolo tam kino, rôzne atrakcie pre deti, stánky s lokálnymi produktami a pod.). Vo všeobecnosti je to super miesto na oddych a pohodovú prechádzku počas pekného dňa.

Pešia zóna

Keď odchádzate z pevnosti, ani neviete ako a za asi tri minúty sa objavíte na pešej zóne, kde je kopec reštaurácií a obchodov. Pešia zóna nie je však pre mňa ničím výnimočná. Zväčša je celkom plná, najmä počas víkendových večerov. Zaujímavá však môže byť pešia zóna pre nákupných maniakov. Je tam viacero menších obchodov (známe aj neznáme značky), kde viete fajn nakúpiť.

Trg Republike

Keď sa potom tiahnete ďalej od pevnosti a pešej zóny, narazíte na ževraj známe námestie Trh Republike. Prečo ževraj? Lebo keď som tam bola, tak obidvakrát bolo námestie rozkopané a prerábané, takže netuším, čo ponúka 😀

Úrad vlády a pošta

Ak ale pôjdete ďalej objavíte ďalšie zaujímavé budovy ako ich Úrad vlády či budovu centrálnej pošty, ktorú mám ja osobne strašne rada, lebo vyzerá skôr ako najbezpečnejšia banka na svete alebo ako väzenie, ale vôbec nie ako pošta.

Chrám svätého Marka

Od pošty je to už len skok k Chrámu sv. Marka (Crkva svetog Marka), ktorý si viete pozrieť zvonka aj zvnútra.

Okolo chrámu je príjemný Tašmajdan park, kde si viete oddýchnúť. My sme si napr. cestou pokúpili šmakociny z miestnej pekárne a na lavičke v parku všetko zládovali 🙂

Katedrála svätého Sávu

Kam ešte mňa zobral Igor a následne potom v lete ja mojich spoluputovníkov, bola Katedrála sv. Sávu (Chram svetog Save). Je to menšia prechádzka, asi 15 minút od Chrámu sv. Marka, ale je to príjemná prechádzka hlavnou ulicou, kde sa kedykoľvek viete zastaviť na kávu alebo drink. Samotná katedrála je za mňa osobne veľmi pekná, navyše sa taktiež dá isť dnu aj napriek tomu, že je momentálne zčasti v rekonštrukcii. Vnútorné priestory sú veľmi pekné, celé pozlátené s rôznymi vyobrazeniami svetcov a tak. Náboženstvo nie je moja parketa, takže, prosím, ospravedlňte, môj laxný výklad, ale proste je to tam pekné.

To sú veci, ktoré som videla ja. Teda, videla som ešte ich výstavisko, ale to vás asi netrápi 😀 Akože, neočakávajte od Belehradu, že to bude Paríž alebo Rím. Zas, treba brať do úvahy, že ešte nedávno bola na Balkáne vojna a väčšina územia tak aj vyzerá. Aj v strede Belehradu je napr. jedna budova (bývalé Ministerstvo Obrany), ktorá je polozrútená po bombových útokoch na Belehrad v roku 1999. Dodnes zostáva v nedotknutom stave, ževraj ako pripomienka na utrpenie Srbov. Či už je to naozaj z dôvodov kultúrnych alebo skôr z dôvodov finančných, že ju dodnes nezrútili ani s ňou nič nespravili, to už neviem. Osobne sa mi však budova alebo myšlienka takejto pripomienky veľmi páči.

Čo teda od Belehradu čakať? No, jednoznačne nie ultra moderné mesto. Architektúrou mi to tam niekedy až pripomína takú Bratislavu v 90-tych rokoch, ale za mňa má proste Belehrad dobrú atmosféru. Je to kopec zelene, super jedlo, ľudia sú milí. Navyše, srbčina je celkom cool jazyk. Ak sa naučíte len zopár fráz ako „prosím si jednu kávu“, „ďakujem“ „poprosím účet“ a pod. tak z vás hneď budú všetci na vetvy ako sa snažíte. To je aspoň moja skúsenosť 😀 Hocikedy by som sa tam však na predĺžený víkend vrátila a myslím, že aj vy by ste mali toto mesto zaradiť na svoj „to travel list“ 🙂

Pôvodne napísané: 16.2.2020

Galéria Belehrad