Ako (ne)funguje Čína
Idete do Číny? Určite máte nejaké očakávania. Je to štát často skloňovaný pri rôznych príležitostiach a štát určite exotický. Peking, Šanghaj sú ale obrovské multikultúrne mestá, a môžete si myslieť, že minimálne tam to až taká exotika nebude. Ale…
Potom tam prídete a zistíte, že exotiky tam je viac ako hojne. A či je to exotika pozitívna? Čo ja vám viem.
V Číne som bola na jar v roku 2016. Bolo to prvýkrát, čo moja cestovaním nie až tak poškrvnená noha vystúpila z komfortnej zóny Európy. Dovtedy som cestovala len veľmi príležitostne. Na mojej mapke precestovaných miest sa dovtedy nachádzalo tak Chorvátsko, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Veľká Británia a Malta. Úplne seriózne – tu môj zoznam končil. Dnes sa píše rok 2019 a ja k vyššie spomínaným 8 štátom môžem už prirátávať ďalších 18 😀 Je vidno, že v posledných troch rokoch sa periodicita mojich odchodov zo Slovenska riadne zvýšila, a to ešte nepočítam, že popri nových štátoch sa stále vraciam aj do tých predošlých. Aj tento článok napríklad momentálne píšem z pôdy nemeckej.
Viete si teda predstaviť, že šok som mala dvojnásobný, keď som do Číny prišla. Proste som predtým nezažila tak rozdielne mravy, iné jedlá, pachy a inú kultúru. Aj z tohto dôvodu dnes disponujem asi 4 000 fotkami, ktoré sme spolu s kolegom počas nášho trojtýždňového pobytu v Číne nafotili. Lebo nové pre nás bolo takmer všetko 😀
Nie len po mojom príchode z Číny, ale aj dodnes sa ma veľa ľudí na túto krajinu pýta. Aj preto som sa rozhodla konečne jej venovať čas a spísať maličkosti (často aj „veličkosti“), ktoré ma v tejto krajine dostali.
Ja osobne som väčšinu času strávila v Pekingu. Dva dni som mala možnosť byť v Šanghaji, a tri dni v meste Ningbo. Bola som tam, v podstate, pracovne, na business kurze, takže určite to neviem porovnávať so zážitkami ľudí, ktorí tam idú čisto na vlastnú päsť. My sme mali jedlo, ubytovanie a často aj kultúrny program zabezpečený. To však neznamená, že sme si nejaký ten program nevybavili aj sami :P.
Ale k meritu veci, nech vás tu nenudím 😀
Čo bolo to, kde sa mi rozum pozastavoval?
Internet
Prvá, pre mňa nepochopiteľná vec, bol internet. Predtým ako som do Číny šla, ma všetci upozorňovali, že bežné stránky ako Google či Facebook v Číne nefungujú. Že si mám zabezpečiť VPN. „VP-čo?“ bola moja odpoveď. Ako to všetko (ne)funguje som zistila až po strete so skutočnou čínskou realitou. Spomínané stránky mi jednoducho nenačítalo. Nech som sa snažila akokoľvek. Správy na FB mi proste neodoslalo. Nikdy. To nie je ako tu, že to ide pomaly, že čakáte pol hodinu, kým sa niečo načíta. Nie. Google proste nejde, ani Youtube, ani ďalších veľa stránok. Poviete si, že ok. Však tak napríklad nebudem počúvať hudbu – lenže.
Keď nefunguje Google, zrazu zistíte, ako často ho používate. Lebo z ničoho nič neviete vyhľadať ani základné informácie, nakoľko sme zvyknutí všetko dať do Google a ono to už nejakú stránku nájde. Rovnako vám nejdú Google mapy. Ak máte Android ako ja, nejde vám Google Play. Takže, ak ste si tú nešťastnú, pre mňa neznámu aplikáciu (VPN) nestiahli predtým, neviete si ju už stiahnuť :D. Rovnako vám nebude fungovať ani Gmail. To je to, čo som vlastne nedomyslela. Našťastie som si však VPN stiahla už pred vstupom do krajiny.
Tento výmysel funguje tak, že blokuje vašu polohu a vymyslí vám nejakú inú IP. Telefón sa teda tvári, že je v inej krajine, a tak sa k nejakým stránkam dostanete (aspoň ja som to tak pochopila :D. ITčkari celého sveta, ospravedlňujem sa, ak som toto vysvetlenie úplne zmrvila :D). Ide to pomaly, stránky sa aj tak načítavajú sto rokov, neustále vám signál z VPN padá a po pár dňoch na to Číňania aj tak prídu a aplikáciu zablokujú. Preto je najlepšie stiahnuť si VPN dve až tri a priebežne ich striedať :D. Haleluja pre čínsky internet.
Hygiena
Čo mňa osobne dostávalo, boli iné mravy v hygiene alebo ako to všeobecne nazvať. V prvom rade, v Číne sa často stretnete s toaletami dierovými – a.k.a namiesto keramickej veci máte dieru v zemi a nech sa páči. Našťastie to tak nie je v hoteloch, ale vo verejných priestoroch – obchodné domy, konferenčné priestory, reštaurácie – sa s týmito kráskami stretnúť môžete. Zvyčajne majú 1x „európsky“ záchod, ale nie je to pravidlom a skoro vždy bol obsadený – aspoň, keď som sa snažila ja tam dostať :D. Chlapom to je možno jedno, tí majú hranice v tomto smere inde posunuté ako my ženy :D. Ale ja som si to zrovna neužívala. Navyše, keďže som tam bola pracovne, často som mala na nohách lodičky. A balansovať v nich bola sranda ešte väčšia. Haleluja pre čínske záchody.
Pri hygiene sa pozastavím a spomeniem vec, ktorú obľúbujú všetci Európania, ktorí do Číny cestujú. Prípadne, ktorí sa s Číňanmi stretnú vo svete, lebo tento zvyk, bohužiaľ, nesú so sebou. Čo to je?
Rozmýšľam ako to napísať diplomaticky. Číňania si proste radi odpľúvajú. S tým je však spojené aj to, že si ten „pľuv“ užijú naplno a vytiahnu ho až z päty, ako tomu my hovoríme 😀 Viete si to predstaviť? 😀 Proste si idete po ulici…počkať…čo po ulici…vy sedíte v lietadle alebo idete po obchodnom centre a zrazu za sebou počujete hnusný chrchľavý zvuk a odpuľvnutie 😀 A čo je najlepšie, tie najhoršie chrchly často vychádzajú z tiel malých čínskych žien :D. Hlavne, že si nemôžete fúkať nos pri jedle, v reštauráciách – lebo je to ževraj neslušné. Haleluja tentokrát pre čínsku slušnosť 😀
Jedlo
Čomu ďalšiemu vzdávam haleluja, paradoxne, je jedlo. Nie že by bolo úplne zlé…a možno aj hej :D. Takto. V Šanghaji sme s mojím kolegom z čínskych ciest, Otíkom, jedli úžasné morské plody. Prvýkrát sme ich jedli v najzabitejšom „priestore“, ktorý sa proklamoval byť reštauráciou, ale vyzeralo to skôr ako rýchlo prerobená garáž :D. Po celej ľavej strane tohto „luxusného priestoru“ boli chladničky so špízami od výmyslu sveta – morské plody, huby, zelenina, mäso. Vy si na tácku vezmete veci z chladničky, dáte to týpkovi – a.k.a. grilmajstrovi, ktorý vám to vonku pred „reštauráciou“ opečie na vonkajšom grile, ktorý vyzerá, že nikdy čistiaci prostriedok nevidel.
A viete čo? Bolo to jedno z najlepších jedál, ktoré som jedla nie len v Číne, ale celkovo. Super zážitok, super jedlo. Objednali sme si k tomu ešte pivo. Účet sme nedostali. Len nám na papierik napísali nejaké čínske znaky :D. Kým nám finálnu sumu rátali, používali pri tom kalkulačku, ktorá pri každom stlačení vydávala iný piskľavý/spievavý zvuk :D. Na kalkulačke nám potom aj ukázali, koľko máme zaplatiť. Pozerali sme s Otom na seba, ale stálo to za to. A to bol vlastne aj môj prvý čínsky zážitok.
Potom sa ale jedlo začalo zhoršovať. Pozývali nás na večere, ale jedli sme aj mimo v meste (v Pekingu). V čínskej kuchyni vás čaká obrovská rozmanitosť – logicky. Lebo Čína je veľká :D. V Pekingu napríklad morské plody až tak nejdú. Skôr vám naservírujú takú zvláštnu sladkovodnú a sladkokyslú rybu s kosťami, kožami, očami, všetkým.
Prípadne, pre mňa najhorší zážitok – kura. Ja neviem ako ho robia. Ale keby mám hádať, tak by som povedala, že ako kura zabijú, tak ho hodia do horúcej vody (bez soli, bez všetkého), uvaria a dajú na krájaciu dosku. Potom, vezmú najväčší sekáčik, aký nájdu a všetky zlosti sveta si na kurati vykompenzujú. Rozporcujú ho, také aké je, s kožami, kosťami a chrupavkami, a tak vám to naservírujú. V žiadnom čase prípravy nepríde krok, kde by niekto dodal korenie, kura opiekol alebo ho spravil akokoľvek zaujímavým alebo chutným. Takto podávané kura je nie len nechutné, ale aj vzhľadom neatraktívne.
Na kosti a chrupavky sa pripravte všade – v mäse hovädzom, mletom, bravčovom…všade. Ryžu si tiež nepredstavujte takú fajnovú ako v Japonsku. Ryža je mastná, s vajcom a zväčša zmiešaná s mrazenou zeleninou. Mäso a omáčky k tomu podávané sú taktiež mastné. Sójovka, alebo niečo, čo sa tak tvári, sójovkou nie je. Dezerty sú tam divné – napríklad majú sójovú zmrzlinu. Pálenku pijú 50 % až 60 % zvláštnu ryžovú, ktorá síce tiež nechutí, ale aspoň píše. Víno – buď hnusné alebo drahé. Vlastne aj to hnusné víno je drahé na naše pomery. S jeho pestovaním majú problém, preto ho dovážajú, ale čo som ja mala možnosť ochutnať, všetko bolo veľká bieda.
Čo ma dostalo najviac, kde som mala namále už aj ja, bola fajnovosť zvaná „stinky tofu – rozumej smradľavé tofu“. A to tofu je doslovne smradľavé. Je to niečo ako škandinávske zhnité ryby alebo rovnako čínske zhnité vajcia. Aj toto tofu nejaký ten život už má za sebou a kdekoľvek ho podávajú, extrémne to tam smrdí. Raz, v Ningbo, sme napríklad šli cez ulicu, kde boli street food stánky s touto šmakocinou a traja ľudia z našej delegácie (z celkového počtu 15) sa povracali len z toho smradu 😀 A ja som tiež musela zrýchliť krok, lebo všetko jedno mi nebolo.
Aby som však len nehejtila, niektoré rezance, ktoré som mala šancu ochutnať, boli fajn. Prípadne som viac krát v Pekingu jedla také ich knedlíčky/pirohy (tiao-c, bao-c) a tie boli super. To mi chutilo. Najlepšie, ktoré som ja objavila, boli hore v Silk Markete (Peking) vo food courte. Za pár juanov ponúkali výber bravčových alebo zeleninových (špenát a cesnak) a tam som sa vrátila asi trikrát :).
Taktiež hot pot treba jednoznačne vyskúšať. Myslím, že pôvodom je to jedlo mongolské, tak ak ste aj v Mongolsku, dajte tomu šancu, ale v Číne to mám odskúšané a bomba. Hlavne je to aj zábava. V hot pote sa jedná o to, že dostanete vriaci vývar a k tomu tenké kúsky mäsa, zeleniny, hríbov, nudle, všetko surové (sami si tieto prísady vyberáte) a potom si ich postupne v tej vriacej vode varíte podľa svojich predstáv. Možno to neznie tak lákavo, ale naozaj je to chutné a navyše zábavné :).
Rovnako odporúčam aj super mojitá v centre mesta v takom „street drink“ stánku. Keď nás barman videl (volal sa Billy) už nám kýval a už miešal mojitá, ktorých množstvo alkoholu gradovalo, čím častejšie sme tam chodili a cena bola stále rovnako chorobne nízka – 2 eurá.
A prečo som na začiatku použila slovo „paradoxne haleluja“?. Lebo napriek všetkým týmto negatívam ich kuchyne, som tam za tri týždne pribrala štyri kilá :D. Lebo zas ja jesť neprestanem, ani keď mi až tak nechutí :D.
Keď už sme pri jedle, zabudnite aj na pitnú vodu. To je takmer logické. Neviem, či je ázijská krajina, kde je voda pitná. Najmä, ak si vezmeme Čínu a ich ekológiu, je to samozrejmé. Čo som však zaznamenala, voda mala zlý vplyv aj na moje vlasy a pleť. Po troch týždňoch som sa nevedela zbaviť vyrážok a moje vlasy tiež mali vlastný život (boli riadne suché).
Smog
Pri tejto téme mi nedá nespomenúť smog, ktorý prichádza a odchádza. Popravde som si ho nevedela predstaviť až do dňa, keď som sa raz zobudila a všade bola hmla. Osobne som si myslela, že je také počasie, že zimšie a možno pred dažďom, ale nie, to bol smog. Mega teplo, hmla všade, po istom čase strávenom vonku vás začnú páliť oči a máte plný nos. Nos som mala vlastne plný celý čas ako som tam bola, len som si to najprv nespojila. V tomto smere je to tam naozaj zlé a stav ovzdušia im vôbec nezávidím.
Číňania a ich fotománia
Čo ešte mne po chvíli vadilo, bolo fotografovanie. Najmä, keď ma v Zakázanom meste jedna žena strhla, zatiahla za ruku, že urob si so mnou fotku a moc mi na výber nedala. Číňania v tomto smere nemajú žiadnu hranicu a nerozumejú slovu nie.
Doprava
Doprava tam má, rovnako ako vo Vietname, vlastný život. Autobus sa nám napríklad začal otáčať na diaľnici a šiel kus do protismeru, lebo zle odbočil. Všade sa tam trúbi, predbieha a pod. Navyše sa tam veľa v taxíkoch aj v autách fajčí, čo pre mňa tiež bolo celkom problematické.
Angličtina
S angličtinou pochodíte tak pomenej. Skôr sa pripravte na komunikáciu rukami-nohami. Navyše, taxikári sú extrémne nepríjemní, a keď vidia, že ste turista, tak sa vás snažia oklamať ako sa len dá. Ceny tým pádom extrémne narastajú. Celkovo Číňania nie sú zrovna milí, aspoň čo sa služieb týka. Akože, keď nás prijímali oficiálne delegácie, tak boli veľmi zlatí, ale taxikári úplne zle a v reštauráciách to bolo tak pol na pol. Niekedy sa z nás bielych tvárí tešili, inokedy nás nechceli obslúžiť :D. S týmto som sa však stretla aj vo Vietname 😀
Platenie
Ešte užitočná informácia je, že veľa slovenských bankomatových kárt nefunguje v Číne. Môže sa stať, že vám bankomat peniaze nevydá. Asi tri krát sa napríklad stalo, že som peniaze musela vyťahovať aj Otovi, lebo moja karta fungovala a jeho nie. Ďalší bankomat však napríklad jeho kartu zobral a moju nie. Treba len skúšať a nezlaknúť sa, keď vám prvý aj druhý bankomat vašu kartu odmietne :D. Rovnako nie je zvykom dávať v reštauráciách prepitné a ja odporúčam si vždy vziať aj vlastné lieky a kozmetiku, lebo povedzme si pravdu, všetky ázijské krajiny sú v tomto smere iné ako Európa.
A teraz dávam paradox paradoxov. Napriek tomuto „hejt článku“ bol čas strávený v Číne pre mňa úžasným zážitkom. Hlavne Čína pre mňa znamenala nakopnutie. Až vtedy som si uvedomila, aké je cestovanie super. Ako chcem vidieť ďalšie kultúry. Spoznávať ich zvyky a byť šokovaná z toho, ako niekto môže žiť tak veľmi odlišne. Ako niekto môže jesť niečo, čo tu považujú za odpad. Ako niekto môže považovať smog za bežnú realitu dňa. Alebo ako si niekto môže odpľuvnúť v lietadle 😀
Takže, prosím, nech vás tento článok nevystraší. Cestujte, choďte, viďte. Všetko to stojí za to. Hlavne ako sme si aj my povedali v Thajsku – „nie je dôležité, či sú zážitky pozitívne alebo negatívne, ale že sú intenzívne“ :D.
Pôvodne napísané: 3.12.2019
[…] Ja osobne tam veľmi rada chodím, najmä keď si chcem zaspomínať na časy strávené v Číne. Jedine tam viem nájsť Tsing tao, rôzne plnené taštičky (bao-c, tiao-c) a iné […]