Ako začať život v Kanade

Ako niektorí viete, jedného dňa mi preplo a rozhodla som sa odísť do Kanady 😀 Splniť si životný sen. Bolo to prvý krát v živote, čo som niečo takéto spravila. Trochu som cestovala aj pred tým, ale primárne pracovne a súkromne len po niektorých štátoch Európy. Doteraz napr. nemám z „to travel list-u“ odštrktnuté Francúzsko či Španielsko, takže stále zostáva množstvo krajín na navštívenie.

Prečo práve Kanada?

Predpokladám, že ak čítate tento článok, minimálne ste už v štádiu zvažovania odchodu zo Slovenska. Ak ešte neviete, kam sa vybrať, prekliknite si na nasledovné články a verím, že vás Kanada dostane.

• Dokonalá Kanada
• Rocky Mountains sú najväčšia láska
• Vancouver v kocke
• Prečo Vancouver?
• North Vancouver
• Jedlo vo Vancouvri
• 10 rozdielov Kanada vs. Slovensko

V skratke však ide o to, že nie, Kanada nie je len pre nadšencov zimy a horských športov. Samozrejme, Kanada má hory nádherné a za mňa by som povedala aj dokonalé. Ale Kanada má taktiež pláže, vinárske oblasti, útesy. Ponúka množstvo vyžitia ako športového, tak aj kultúrneho. Vo Vancouvri bol neustále nejaký festival – jazzu, jedla, pride parade, čínskej kultúry. Boli tam rôzne trhy – nočné, víkendové, ázijské. V lete sa každý deň niečo dialo na rôznych plážach – letné kino, drum circle, pikniky, divadlo. Často som narazila na rôzne promo akcie ako napríklad návšteva mestského múzea každú stredu zadarmo, happy hours, urban grind bol výstup zadarmo na Vancouver Lookout. Knižnice taktiež robili rôzne debaty, diskusie a iné akcie. Vo Vancouvri sa proste permanentne niečo dialo. Nevravím, že toto mesto nemá svoje temné stránky, prípadne, že nie je množstvo vecí, ktoré mne nevyhovovali. Ale napriek tomu hodnotím Kanadu a Vancouver za top destinácie na vycestovanie, ak vás už Slovensko nebaví.

U mňa otázka miesta otázkou vlastne ani nikdy nebola. Od malička som túžila ísť do Ameriky a žiť americký sen ako vo filmoch. Neskôr, ako som dospela, sa sen jemne pretransformoval na Kanadu, ale veď kontinent rovnaký :D. A v istom bode proste aj u mňa nastal zlom, kedy som už Slovenska mala plné zuby, nič ma tu nedržalo a tak som si povedala, že však čo, dám tomu šancu.

Ale ako začať?

Preto aj vy, ak ste už v tomto bode a Kanada je vášho srdca šampión, prvé kroky sú pracovné vízum. Ja osobne som šla na program Working Holiday, nakoľko je to najjednoduchšia cesta získania víz pre cudzincov, ktorý ešte v Kanade nežili. Vízum je len na rok, ale počas toho roka máte kopec času na riešenie ďalších možností a predĺženia.

Working holiday program je ináč celkom sranda, lebo funguje na princípe lotérie. Vy si proste vyplníte žiadosť, zaradíte sa tým do lotérie a ak vás vyberú, máte znova nejaký čas nie len na rozmyslenie, ale aj na doplnenie všetkých potrebných dokumentov – CV, doklad o dostatočnom finančnom zabezpečí, poistení a pod. Lotéria je vždy otvorená len v istých dátumoch a má svoje kvóty – tie sa môžu každý rok meniť a rôznia sa aj v závislosti od krajiny, z ktorej žiadate.

O tom, čo k tomuto procesu všetko potrebujete, ako sa zaradiť do poolu, čo kde ako vyplniť, ako si pripraviť CV a podobné veci sa rozpisovať nebudem. Nie som odborník a hlavne som toto riešila na prelome rokov 2016/2017, takže celkom dávno a teda sa mohlo kadečo zmeniť.

Čo vám však poviem je, že najlepšou cestou akou môžete ísť, je využiť služby spoločnosti WSI (Work and Study International). Ich služby sú bezplatné – naozaj. Nie je tam žiadny zádrheľ a vedia vám pomôcť úplne so všetkým. Cez proces, úradné preklady, poistenia, dokonca sa vedia popýtať aj na ubytovanie na prvé dni/odporučiť hotely, ak ešte nikoho v Kanade nepoznáte, nakoľko veľa z nich sami pobyt v Kanade absolvovali. Aj ja osobne som 90% vecí riešila cez nich a naozaj si ich neviem vynachváliť. Takže šup na ich stránku a tam nájdete celý proces k žiadosti o víza aj iné info.

Vráťme sa ale k môjmu príbehu, lebo osobná skúsenosť predáva 😀

Po obdržaní víz zostávalo už len na mne, kedy vycestujem. Povolenie na získanie víz v podstate obdržíte po prejdení celého procesu žiadosti. To však neznamená, že hneď musíte vycestovať, lebo by vám okamžite začala plynúť ročná lehota víz. Od obdržania povolenia máte rok na vycestovanie a až po vstupe do Kanady vám začína plynúť rok, ktorý tam môžete stráviť. Ak do roka od obdržania povolenia nevystujete, povolenie prepadne a nič sa nedeje. Jedine to, že ste zobrali miesto niekomu, kto by možno aj rád vycestoval. Takže zas nežiadajte lárom-fárom, lebo viem o veľa ľuďoch, ktorý sa zúčastnili lotérie aj dva-trikrát a nemali šťastie na výber.

ČAs odchodu a balenie

Ja som obdržala povolenie už vo februári 2017, ale vycestovala som nakoniec až v novembri. Proste som mala pocit, že sa ešte potrebujem psychicky pripraviť na tento krok a že si musím dať milión vecí dokopy.

8 mesiacov ale ubehlo urputne rýchlo a zrazu prišiel čas môjho odchodu. Popravde už tri dni pred odletom som nespávala nie len zo stresu, že čo prepánajána so mnou bude, keď tam dorazím, ale aj preto, že ako sa preboha mám pobaliť na rok. 4 ročné obdobia narvať do jedného veľkého kufru fakt nie je sranda. V tej dobe som ešte netušila, že Vancouver ponúka ročné obdobia len dve 😀 (dážď a nedážď).

Najväčšie veci som, samozrejme, obliekla na seba – zimná bunda, ugsy, svetre. Skoro som sa potom roztopila v lietadle, ale tak čo už. Ostatné som nejak popchala do kufra a jednej príručnej batožiny. Pobrala som si milión šiat a sák a podobných vecí, lebo človek nikdy nevie, ale skoro vôbec som ich nevyužila 😀 Len asi dvoje šaty krátke a dvoje dlhé som využila, a to primárne aj preto, že som Vianoce trávila v Mexiku a dva týždne z leta v Kalifornii.

Ak je váš plán, ako bol aj môj, robiť v gastro – časníčka, baristka, kuchár a pod. to, čo odporúčam si zabaliť, je kopec čiernych (kuchári bielych) obyčajných tričiek a legíny. To bol outfit väčšiny mojich dní. A ešte k tomu, čo si zabaliť… ak plánujete v Kanade variť, poberte si korenia zo Slovenska. V Kanade sú tieto veci veľmi drahé a, samozrejme, niečo ako gulášové či perníkové korenie tam aj tak nezoženiete. A horčicu, ach, ako nám chýbala slovenská horčica (aj keď vo Vancouvri je jeden obchod, kde ju predávajú…ale len jeden!).

Zabaliť si nezabudnite aj adaptér na elektroniku, nakoľko zástrčky v Kanade sú iné. Viete ho tam aj kúpiť, ale myslím, že prvé dni budete mať iné starosti ako behať po meste, ktoré nepoznáte a zháňať adaptér, aby ste si mohli aspoň nabiť mobil.

Komunita SR/ČR je základ

Čo iné zabaliť, bez čoho neprežijete? Platobnú kartu, víza a pas. Ostatné veci kúpite. Celkovo netreba zbytočne veľa vecí vláčiť, lebo verte mi, späť toho budete chcieť doniesť z Kanady dvojnásobok, takže treba miesto v kufri. Veci do bytu – návlečky, vankúše, panvice, to všetko bude buď súčasťou bývania, kde budete alebo to viete kúpiť. Zároveň berte na vedomie, že trilión Slovákov a Čechov je v Kanade tak ako vy, len na rok a zakaždým, keď niekto odchádza, zbavuje sa všetkých vecí veľmi za lacno. Treba sa pripojiť na Facebooku na stránke Slováci, Česi vo Vancouvri. Alebo si nájsť obdobu tejto stránky v meste, kde budete. Veľa Slovákov a Čechov je aj v Calgary, Toronte a pod.

Z mojej skúsenosti boli všetci veľmi milí a nápomocní. Na týchto stránkach som sa vždy dozvedela aj o rôznych česko-slovenských párty, ktoré po meste prebiehali, takže určite odporúčam.

Vráťme sa ale späť k môjmu odchodu.

Let

Po krvopotnom a stresujúcom balení som bola ako tak pripravená na dobrodružstvo života. Sestra s manželom na odniesli na letisko v Budapešti, kde hladine môjho stresu vôbec nepomohlo, keď mi pri check-ine oznámili, že niečo je zlé s mojím potvrdením o ETA. Nejakým spôsobom ho neevidovali. Paráda. Našťastie ma poslali do nejakej kancelárie, kde mi to za 20min a 20€ vybavili na počkanie. Tak som sa, klbko stresu, a po rozlúčení so sestrou aj klbko sĺz, nalodila na lietadlo a hor sa do Kanady. Letela som British Airways z Budapešti do Londýna a potom už rovno Vancouver.

Čo sa týka výberu mesta v rámci Kanady, ani som neuvažovala o Toronte či Calgary, kde ako spomínam vyššie, je taktiež mnoho Slovákov. Mám pocit, že nič nekonkuruje podnebiu západného pobrežia a tomu že naozaj je tam možné v jeden deň opaľovať sa na pláži doobeda a poobede už lyžovať vo Whistleri.

Prvé kroky a pocity

Vo Vane som už mala dohodnuté cez kamošku ubytovanie u jej známych. Síce na gauči, ale na začiatok som viac ani nežiadala. Ubytovanie samotné bolo v North Vancouvri, veľmi peknej časti mesta, ktorá, keby tam nie je všetko do kopca, tak by bola fakt super :D. Ak by som napríklad mala žiť vo Vancouvri na stálo, toto je asi časť, pre ktorú by som sa rozhodla, nakoľko ponúka všetky vymoženosti mesta, avšak je oveľa kľudnejšia a krajšia ako samotné centrum.

Jedného pekného pondelka som teda doletela, dotrepala sa nejak na ubytovanie a bolo. Ako praví Slováci, sme si, samozrejme, hneď vypili. Na druhý deň však oni všetci šli do práce a ja som prvýkrát osamela. Čakalo ma však veľa vybavovania – mobil, banka a pod. Tak, že idem preskúmať mesto. Prvý moment, keď som pochopila, že som na úplne inom kontinente bol, keď som nevedela zamknúť dvere 😀 Takúto komplikáciu som naozaj neočakávala. Asi 10 minút som kľučkou na dverách točila, stláčala ju, točila a stláčala, rozmýšľala, čo s tým. Až som musela napísať chalanovi, ktorý byt vlastnil, že aký zázračný grif je treba použiť. Kľučka sa, myslím, musela vytiahnuť a zároveň otočiť do prava či ako. No, cítila som sa jak hlupák 😀 Prvé momenty teda neboli úplne najsvetlejšie 😀

Keď som sa konečne dostala z „pevnosti“, hneď som videla rozdiel. Keďže som priletela v noci, veľa som nezaznamenala, ale za denného svetla, bolo jasné, že toto je „Amerika“. Prečo Amerika? Lebo tým myslím kontinent a nie štát. A presne ako vyzerali domy a ulice v amerických filmoch,  ktoré som s úžasom v detstve pozerala, to vyzeralo aj vo Vancouvri.

*zaujímavosť: množstvo filmov, ktoré sa „odohrávajú“ v USA, sú vlastne natáčané vo Vancouvri. Vancouver je svojimi filmovými štúdiami preslávený – natáčali sa tam napr. Deadpool, To bude boj, 50 odtieňov sivej, či niektoré scény Súmraku.

Papundeklové domy nafarbené rôzne s vejúcimi červeno-bielymi vlajkami boli všade. V Downtowne sú to, samozrejme, aj mrakodrapy a rôzne office buildings, ale však chápeme sa. Pamätám si ako som na tie domy pozerala a rozmýšlala, že kokos, ja som to fakt spravila 😀 A keď sa zrazu za tými domami objavili totálne hory, to som už naozaj otvárala ústa od úžasu. Navonok vyzerá Vancouver naozaj úžasne, to mu treba uznať. A hlavne som si obľúbila v tomto zmysle North Vancouver – vďaka horám všadeobímajúcim túto časť mesta.

Bankový účet

Existuje viacero blogov, ktoré vám povedia, aké možnosti na bankové účty či paušály existujú. Ja som si spravila len mini prieskum medzi mojimi spolubývajúcimi a na základe toho som sa potom rozhodla. Bankový účet som si založila v CIBC, nakoľko ponúkajú pre nových prisťahovalcov prvý rok vedenie účtu bez poplatkov. Myslím, že rovnakú ponuku má aj BMO, ale moji spolubývajúci mali dobré skúsenosti so CIBC, tak som sa k nim pridala. Ďalšie banky sú napr. RBC či TD. Možností je však mnoho, ak na to máte chuť a čas, dá sa ich všetky obehať a každý vám rád spraví ponuku.

Mobilný paušál

Rovnako je to aj pri paušáloch. Existuje viacero spoločností, z ktorých najznámejšie sú asi Fido, Koodo a Freedom. Znova, každý z nich vie niečo iné ponúknuť, záleží len od vás, čo od paušálu očakávate. Čo mňa zaskočilo, nebola možnosť zaplatiť si tzv. neobmedzený internet na telefóne, ktorý je na Slovensku samozrejmosťou. Síce je neobmedzený tak, že po istom množstve vyčerpaných dát sa váš internet spomalí, ale verte mi, je to lepšie ako keď sa vám po 2GB proste internet vypne. A to nehovorím ešte o tom, že za tie smiešne 2GB som platila 66 CAD (už vrátane dane). Na to treba myslieť, lebo v Kanade to funguje tak, že si vyberiete paušál za 60 dolárov, ale zabudnete, že ste sa presťahovali do krajiny, kde každá cena je uvádzaná bez dane, takže výsledná faktúra vám až ukáže, koľko reálne budete mesačne platiť. Daň sa líši nie len od provincie, kde sa nachádzate, ale aj od toho aký sortiment (paušál, mliečne výrobky, alkohol,….) kupujete.

Aby toho nebolo málo, síce som mala 100min. volaní, ale tie sa mi míňali aj keď som hovory prijímala. Normálne som sa pri vybavovaní paušálu vrátila do starých čias na Slovensku počas prvých mobilných telefónov, keď sa platilo za prichádzajúce aj odchádzajúce hovory.

Ale taká dobrá rada, treba to na nich skúšať. Konkurencia v Kanade je úžasná vec, ktorá funguje presne tak ako má a vďaka tomu viete vydealovať rôzne paušály za rôzne ceny. Kamoš, ktorý prišiel po mne mal napríklad 6GB internetu za rovnakú cenu ako ja. Lebo už vedel ako na to 🙂 V prvý deň som si teda vybavila banku, paušál a SIN číslo (social insurance number, ktoré potrebujete, aby vás kdekoľvek zamestnali) a zrazu som bola (ako tak) pripravená začať svoj kanadský život.

O tom ako som sa hneď prvý deň stratila a narazila na „najluxusnejšiu“ časť Vancouvru, ako som prvé týždne nepoužívala autobusy, lebo som nevedela ako fungujú, vám radšej poviem inokedy. Na teraz sa tvárme, že som na kanadský život pripravená bola 😀

Pôvodne napísané: 10.3.2019