Švajčiarsky sen o tichu a pokoji

Keď už ma Patričenko tak pekne promuje…aspoň niekto 😀 tak aj ďalší článok venujem výletu s ním.

Tentokrát sa presúvame na európsku pôdu. Do Švajčiarska.

Bolo to celkom nedávno, keď som bola pozrieť Patrika do jeho nového domova vo Švajčiarsku. Jeho dočasným domovom sa stala milená dedinka na konci sveta. A to myslím takmer doslovne, lebo Lenk, tak sa dedinka volá, sa nachádza na konci kľukatej cesty, zakončenej vodopádom. Cestou, ktorou do Lenku prichádzate, tou aj odchádzate, lebo inej cesty niet. Dedina je celá obklopená horami a musím uznať, že tak pokojné miesto som už dlho nenavštívila.

To hodnotím ako extrémne plus, nakoľko pri mojej pracovnej vyťaženosti a neustálej potrebe sa s niekým socializovať, je úplnou nirvánou prísť niekam a počuť len štebot vtáčikov a zurčanie potôčiku obďaleč. Okey, zas až tak ticho v tej dedine nie je 😀 Ale ak si dáte námahu a vyšľapete (alebo pre lenivcov – ak sa vyveziete) na niektorý z blízkych kopcov, tak pochopíte, o čom rozprávam 🙂

S Paťom sme v podstate nemali žiadny konkrétny plán. Jedinou vysnívanou atrakciou, na ktorú sme úúúplnou zhodou náhod narazili na Instragrame počas plánovania mojej návštevy, bola Gelmerbahn.

Gelmerbahn je v podstate lanovka, ktorá vás vyvezie na jazero Gelmersee. Čo je ale zaujímavé, že táto lanovka je najstrmšou otvorenou lanovkou v Európe so sklonom 106 %. Rovnako vo Švajčiarsku existuje ešte stmršia lanovka (sklon 110%), avšak tá nie je otvorená.

Táto lanovka je seriózna pecka. Ide pomaly, takže netreba mať žiadny stres a výhľad z nej je úchvatný – však posúďte sami.

Mne osobne sa ani nezdala drahá. Obojsmerná jazda na nej vyjde dospelého človeka 30 EUR /32CHF/ (jednosmerná jazda 15 EUR – výstup alebo zostup je možný aj pešo, ale nemyslím, že to stojí za to). Navyše, akonáhle ste hore, ukáže sa vám nádherné jazero, ktoré stojí za všetky drobné. Osobne milujem azúrovo modré jazerá a po návrate z Kanady som netušila, že tak rýchlo budem mať možnosť, dostať sa k ďalším. A Gelmersee je úplne jak vyšité z Kanady 🙂 ešte som tam bola s Paťom, takže oboch nás premkla najväčšia nostalgia.

Jazero je veľmi pekné, navyše celkom veľké, takže aj napriek tomu, že Gelmerbahn chodí každých cca. 25 minút (väčšinou na full naplnený), tak nemáte pocit, že by tam bolo tristo turistov. Keď vystúpite z lanovky, tak chvíľu je vás viac nakope, ale ľudia sa potom postupne rozlezú a vy si viete užívať prírodu. Keď už spomínam naplnenú lanovku, odporúča sa zarezervovať si lístky na konkrétne časy aspoň deň vopred. V najväčšej sezóne pokojne aj skôr. Kupujete si cestu tam aj späť, preto si musíte zvážiť koľko času na jazere strávite. Mnoho ľudí odporúča spraviť si piknik (jedlo aj pitie si treba doniesť, lebo pri jazere sa nenachádza nič, len wc).

Pre tých akčnejších odporúčam spraviť si hike okolo jazera. Ten trvá ževraj cca. 2 – 3 hodiny, tak s rezervou by vám 4 hodiny hore stačiť mali. Hike je určite zaujímavou vecou, nakoľko je tam pár pasáží, ktoré sú ževraj celkom strašidelné.

My sme si neboli istí, či by sme to stihli, lebo sme sa nejak zamotali pri fotení :D, a tak osobnú skúsenosť nemám. Keby tam ale idem najbližšie, tak by som si jednoznačne prešla jazero celé a vzala si so sebou aspoň vodu, lebo my tupelá, sme šli úplne nepripravení (toto je ináč mojím bežným problémom, že často podcením situáciu, najmä čo sa týka zásob vody :D).

Menší tip: my sme neočakávane skoro nakoniec boli na jazere hotoví (namiesto troch, nám stačili dve hodiny). Tak sme šli k lanovke a spýtali sa, či by bolo možné si vymeniť lístky. Teta, ktorá tam obsluhovala, poznala vyťaženosť lanovky v tej hodine a lístky nám promptne vymenila 🙂

Medzi Lenkom a Gelmersee sa nachádzajú ešte dve väčšie jazerá – Thunersee a Brienzersee. My sme sa cestou z lanovky zastavili pri tom prvom – Thunersee. Keďže sme už boli vyhladovaní, tak sme si cestou v samoške kúpili nejaký syr, šunku, pečivko a spravili si menší piknik pri jazere. Kopec ľudí sa pri jazere kúpalo, člnkovalo, vyzeralo to tam naozaj super.

Ďalšie dni už hlásili dážď, tak sme tomu prispôsobili aj náš program. Celkovo som ja osobne brala tento výlet veľmi „lightovo“. Nechcelo sa mi nikam hnať, s nikým sa nejak extrémne rozprávať (teda Patrik mal výnimku :D), proste som si chcela užiť konečne pokoj a ticho. Dôvodom pre tieto moje pocity bol fakt, že vo Švajčiarsku som bola na začiatku júla a v troch mesiacoch tomu predchádzajúcich (apríl, máj, jún) som navštívila 7 krajín – Turecko, Čínu, Srbsko, Nórsko, Island, Thajsko a Vietnam 😀 Viete si teda predstaviť moju únavu zo všetkého a aj napriek tomu, že cestovanie milujem, niekedy si rada užijem svätý pokoj. Je trochu paradoxom, že som sa na to musela odtrepať 11h autom, ale to som ja – rada si veci komplikujem 😀

Našťastie sa ale Lenk ukázal ako presne to, čo som potrebovala. Za celý druhý deň sme v podstate nespravili skoro nič. Dali sme si ráno kávu, motkali sa po Lenku. Pozreli sme jeden vodopád tesne za mestom a vyviezli sme sa autom na taký kopec v časti Gelten-Iffigen, kde sme sa trochu prešli. Cesta tam je ináč veľmi zaujímavá, lebo je strašne úzka. Švajčiari to však majú riadne zmáknuté. Každú pol hodinu sa mení smer jazdy na ceste – o celej hodine do pol viete schádzať dole, a od pol do celej viete ísť hore. My sme došli akurát po 16:30, a tak sme rovno vedeli aj ísť hore. Kľukatá, úzka cesta mi dala zabrať a trvalo nám asi 10 – 15 minút, kým sme sa vytrepali na vrchol – väčšinu času som šla na jednotke alebo dvojke, nakoľko je to aj dosť strmé 😀 Po ceste hore ešte uvidíte Iffigenfall – krásny vodopád, ktorý celkom stojí za zmienku.

Ak by ste sa teda ocitli na vrchole, aj tu je možné si spraviť ďalší hike – len dve hodiny odtiaľ sa nachádza Iffigsee, ktoré na obrázkoch podľa mňa vyzerá celkom pekne. My sme tam však už boli celkom neskoro keďže dovtedy nám pršalo, ale určite by to stálo za to 🙂

Tretí deň, zase, veľmi zvolna sme si dali raňajky na teraske, kávičku a vybrali sme sa pozrieť si Leiterli. Ďalší kopec alebo ako to nazvať. Na vrchol sa dá buď hikovať alebo vyniesť lanovkou. V rámci lenivosti sme sa, samozrejme, my dvaja vyviezli 😀 Cesta tam aj späť náš vyšla cca. 31 EUR (34CHF). Znova je možné objednať si aj jednosmernú cestu a ísť napr. dole pešo. To, osobne, ľutujem, že sme nespravili, lebo cesta dole vyzerala celkom atraktívne a vysvetlím prečo. Ak by ste sa niektorú cestu rozhodli ísť pešo, čaká vás množstvo atrakcií vo forme preliezok, zvonkohier vyrobených z kravských zvoncov alebo bubnov vyrobených z mliekarenských sudov a pod. 😀 Prikladám aj fotodokumentáciu, aby ste si vedeli predstaviť, čo pod tým myslím 😀

My sme si ale zaplatili cestu tam aj späť, lebo sme nevedeli, že cesta dole môže byť taká sranda 😀 Zistila som to až počas cesty lanovkou, keď som sa pozerala, čo sa deje podomnou. Na rozdiel od Gelmersee, kam sa vyveziete a čaká Vás nedotknutá príroda, tu je to trochu dotknutejšie človekom 😀 Napriek tomu stále pekné. Aj na vrchole je pár atrakcií – je možné si spraviť množstvo prechádzok rôznym smerom, spraviť si piknik na niektorej z lavičiek, ktoré sú všadeprítomné, alebo ako ja, si proste sadnúť s knihou a užívať si ničnerobenie, ticho, prírodu, pokoj. Bol to naozaj fantastický oddych.

Na vrchole sa nachádza aj reštaurácia, tak sme si dali fajnové jedlo s výhľadom a šup ho zase dole. Čo ešte musím spomenúť, lanovka ponúka aj „kravičkovské“ kabínky 😀 Patrik sa, ako vždy, chytal za hlavu pri mne, ale ja som si zaumienila, že na takú počkáme 😀 Čakali sme teda asi pol hodinu, kým konečne taká dorazila 😀 (niekedy ich ide viac za sebou naraz a niekedy je medzi nimi väčšie okno – vy teda možno vychytáte takú do 5 minút, neviem). Čo som vtedy nevedela, táto kabínka je nie len krásne kravičková zvonka, ale je vyzdobená patrične aj zvnútra, dokonca tam hrá také vtipné rádio. Super to bolo 😀 A áno, niekedy sa viem tešiť z riadnych hlúpostí 😀

A to bol v podstate koniec nášho výletu. Hovorím, neboli to žiadne 10 hodinové túry, či 4 hodinové presuny autom, aby Simona videla jedno jazero. Napriek tomu by som sa tam hneď vrátila na predĺžený víkend lebo v prvom rade mám pocit, že som potenciál okolia Lenku nevyužila dostatočne a na druhej strane mám pocit, že taký pokoj by mi na chvíľu zase raz bodol.

Pár užitočných informácií k Švajčiarsku

Čo by som len tak pomimo ešte spomenula – ak idete do Švajčiarska prvýkrát. V prvom rade, ak ste autom, dodržujte rýchlosť. Pokuty sú tam neskutočne šialené a navyše sú ževraj radary skryté aj v tráve popri ceste. Čo je však v istom zmysle pozitívne, Švajčiarsko povoľuje 0,5 promile za volantom, tak isto ako napr. Nemecko. Potrebujete taktiež diaľničnú známku. Čo je zaujímavé, neexistuje u nich 10-dňová ani mesačná diaľničná, iba ročná 😀 Vyjde vás cca. 35 EUR. Navyše, Švajčiarsko síce je v Schengene, avšak nepatrí do EÚ – môžu sa teda častejšie na hraniciach stať, že vás budú kontrolovať – stalo sa to aj mne, aj môjmu kamošovi, keď išiel. V súvislosti s EÚ mi ešte napadá, že netreba zabúdať, že dáta vám vo Švajčiarsku nebudú fungovať. To je dôležité najmä, ak využívate cestou tam GPS – treba si teda dáta na švajčiarskych hraniciach vypnúť a mať pripravenú offline GPS (ja zäčša používam aplikáciu maps.me, ktorá neočakávane dobre fungovala aj v Číne či Maroku).

Čo vás jednoznačne dostane, sú ceny. Najmä potravín a jedál. Osobne som sa s tak zlými cenami stretla zatiaľ len v Škandinávii. Popravde, v Kanade som bola zhrozená z cien. Avšak Kanada je drahá len keď ju porovnávam s niektorými štátmi ako Rakúsko, Česko, Taliansko, Thajsko, Čína a pod. Ale pri Škandinávii a Švajčiarsku som prehodnotila význam slova „drahé“ 😀 Musím však ešte podotknúť, že Švajčiarsko má len niektoré veci drahé – šunky, syry, alkohol, pečivo (jogurty, čokolády a sušené ovocie, čo som si ja všimla, boli v normálnej cene), prípadne je tam drahé ubytovanie a celkom aj benzín/nafta. Atrakcie sa mi však zdali lacnejšie ako na Slovensku 😀 V porovnaní s týmto je jednoznačne víťaž Škandinávia, kde je drahé asi všetko 😀

Aj nemčina je vo Švajčiarsku trochu svojská. Síce som im celkom rozumela, ale boli momenty, keď som si nebola úplne istá, čo hovoria. Najmä, keď sa rozprávali dvaja Švajčiari medzi sebou. S angličtinou neviem ako ďaleko zájdete, najmä v menších mestách je znalosť jednoznačne menšia.

Švajčiarsko je však stále európskou krajinou a extrémne rozdiely nečakajte. Nie je nič špeciálne na čo sa treba pripravovať. V Kanade, Amerike, Dubaji, Číne či vo Vietname je množstvo vecí, ktoré treba vedieť predtým ako tam idete alebo počas toho, ako ste tam. Švajčiarsko je tu za rohom a veľa vecí sa tam nemení. Jednoznačne však musím povedať, že príroda je tam nádherná a pokoj, ktorý som si tam užila hodnotím ako najväčšie pozitívum. Hneď by som sa tam aj na týždeň vrátila, keby môžem a len by som si čítala knižky, pila víno a robila pikniky kade-tade pri jazerách a vodopádoch.

Pôvodne napísané: 29.9.2019