Domáci hummus

Domáci hummus je v podstate veľmi jednoduchá záležitosť. Čo je však dôležitejšie, domáci hummus je stokrát lepší ako kupovaný. Dokonca mám pre vás verziu pre veľmi lenivých a nie až tak prahnúcich ľudí po autenticite, ktorá je ešte ľahšia ako tradičná verzia. 

Ja som však, samozrejme, zástanca autenticity, takže odporúčam ísť podľa hlavného receptu. Zároveň, ak chcete ohúriť niekoho, kto už bol v krajinách Stredného východu a vie ako má dobrý hummus chutiť, určite si dajte námahu s mojimi dvoma krokmi naviac – lebo nie je hummus ako hummus. A to, čo zvyčajne kúpite hotové v supermarketoch sa ani zďaleka na domáci hummus nechytá.

Poďme ale najprv na recept a kto by z neho nemal dostatok informácií, nižšie uvádzam aj detailnejší popis s fotografiami postupu ako aj tipy a triky ako napríklad hummus všestranne využiť.


ČAS PRÍPRAVY: po odležaní cíceru (min. 6h) a dovarení cíceru (20 – 40 min) je to záležitosť 5 minút.

PORCIE: z 250 g sušeného cíceru mi vyšlo 800 g hummusu – sú to tak 4 porcie, keď máte hummus ako súčasť hlavného jedla. V menších miskách ako predjedlo by to mohlo stačiť aj pre 8 ľudí.


Domáci hummus

Ingrediencie:

  • 250 g sušeného cíceru
  • 1 KL jedlej sódy bikarbóny
  • 2 – 4 PL svetlej tahini pasty
  • 2 PL citrónovej šťavy
  • 4 PL cícerového vývaru
  • 5 strúčikov pretlačeného cesnaku
  • 100 – 150 ml ľadovej vody
  • soľ, čierne korenie, rímsky kmín na dochutenie
  • olej, červená paprika, čili, petržlenová vňať na dozdobenie

Skrátený postup:

Pre detailnejší postup aj s foto skroluj nižšie↓

  1. 250 g sušeného cíceru si na noc (alebo minimálne na 6h) naložte do studenej vody a nechajte odpočívať.
  2. Po odležaní sceďte.
  3. Na vyšší oheň si postavte hrniec, hoďte doň všetok cícer a 1 KL sódy bikarbóny a asi 2 minútky to opečte.
  4. Následne znížte oheň na stredný, prilejte 1,5l čistej studenej vody, priveďte k varu a varte cca 20 – 40 min. Záleží od čerstvosti cíceru (viac info nájdete nižšie).
  5. Podľa potreby zbierajte penu a šupky z cíceru.
  6. Keď je cícer hotový, znova sceďte, avšak vodu (vývar) z toho si nechajte bokom.
  7. Cícer ešte môžete prebrať a vybrať šupky, ktoré vidíte.
  8. Cícer následne dajte do mixéru so 4 PL “cícerového vývaru”, 100 ml ľadovej vody, 2 PL citrónovej šťavy, cca. 2 PL tahini pasty, 5 strúčikmi pretlačeného cesnaku, 1 KL soli, štipkou čierneho korenia a 1 KL rímskeho kmínu.
  9. Všetko spolu premixujte. Ak vám nezvláda mixér, pridajte viac ľadovej alebo cícerovej vody.
  10. Keď je konzistencia podľa vašich predstáv, ochutnajte. V prípade potreby znova pridajte soľ alebo čokoľvek, čo vám v mixe chýba.
  11. Keď je hummus hotový, môžete ho servírovať v miske, preliaty olejom, červenou paprikou, rímskym kmínom, cícerom – čo sa vám len žiada.
hummus servírovaný v bielej miske na bielom pozadí preliaty olejom a posypaný vareným cícerom a petržlenom
Malá miska dokonalosti

DETAILY RECEPTU aj s foto:

O hummus som sa začala najviac zaujímať po mojom pobyte v Izraeli. Práve tam som zistila, že dobrý hummus musí byť pripravený zo sušeného cíceru. A neskôr som u Ottolenghiho načítala ďalšie dva triky na zlepšenie výsledného hummusu – ľadová voda a sóda bikarbóna.

Ak ste mali kedykoľvek šancu porovnať u nás kupovaný hummus a ten v iných krajinách (inými krajinami stále myslím Stredný východ), viete, že ešte aj ten ich kupovaný je stokrát lepší. Vôbec nie je divne kyslý ako tie naše a je oveľa jemnejší.

Preto hor sa do toho, lebo naozaj to nie je žiadna veda.


  • Začnime teda s pôvodným receptom. V prvom rade, cícer je potrebný si na noc (prípadne min. na 6h) naložiť do studenej vody. To je jediná vec, ktorá vás v podstate zdrží a ak ste leniví alebo nedočkaví, tak v teórii, ale naozaj za mňa len v teórii, môžete použiť konzervový cíce. ALE! Ak konzervový, tak jedine bez nálevu. Objavila som taký od Bonduelle a má označenie “Vapeur”. To znamená, že je po prvé robený na pare a po druhé, nie je v konzerve žiaden nálev. Ja osobne si myslím, že práve tento nálev a lenivosť slovenských výrobcov spôsobuje tú divnú kyslú chuť kupovaných hummusov. Nemám to dokázané, ale som o tom celkom presvedčená.
Konzerva Bonduelle cizrna vapeur
Cícer v konzerve bez nálevu, ktorý je perfektný pri príprave šalátov
  • Ak však idete cestou sušeného, tak si po noci alebo 6h cícer sceďte. Rozohrejte si väčší hrniec na vyšší oheň, hoďte tam cícer, nasypte jednu lyžičku jedlej sódy a asi 2 minúty popražte. Následne znížte oheň na stredný, prilejte cca 1,5 l čerstvej vody a priveďte k varu.
Cícer posypaný sódou bikarbónou v hrnci
Cícer so sódou bikarbónou
  • Pri zahrievaní aj pri varení vám bude vyplavovať šupky cíceru a tvoriť sa pena. Tie treba dierkovanou naberačkou postupne zbierať. Keď je už voda zovretá, varte cícer asi 20 – 40 minút. Tu som všade čítala, že ťažko presne odhadnúť čas, nakoľko čas varenia záleží od toho, aký starý je váš sušený cícer. Mne to naposledy trvalo tak 20 minút.
nad hrncom je dierkovaná naberačka s penou a 3 šupkami cíceru
Tu je tej peny, tak pomenej, nemusíte sa zľaknúť ak jej bude viac
  • Ako zistíte, že je cícer hotový? Bude proste mäkký, avšak nie zrovna kašovitý. Ottolenghi radí vziať jeden cícer medzi palec a ostatné prsty a stisnúť ho. Ak ide ľahko rozpučiť, cícer je hotový.
rozpučený cícer v ruke
Rozpučený cícer
  • Krok varenia ináč Ottolenghi odporúča aj pri konzervovom cíceri, len asi nie tak dlho. Preto už od tohto kroku je postup rovnaký či idete cestou konzerva alebo sušený cícer.
  • Keď je teda hotový, znova ho sceďte, avšak tentokrát si odložte “vývar” z cíceru nabok. Odoberte ešte šupky, ktoré nájdete. Nič sa nestane, ak tam nejaké ostanú, ale čím viac ich vyberiete, tým lepšie.
  • Bokom si ešte môžete nechať pár guličiek uvareného cíceru na dozdobenie výsledného hummusu.
  • Následne už prichádza tá ľahšia a veselšia časť – dochucovanie a mixovanie.
  • Cícer dajte do mixéru so 4 PL “cícerového vývaru”, 100 ml ľadovej vody, 2 PL citrónovej šťavy, cca. 2 PL tahini pasty, 5 strúčikmi pretlačeného cesnaku, 1 KL soli, štipkou čierneho korenia a 1 KL rímskeho kmínu. Samozrejme, ako vždy, korenia berte s rezervou a prispôsobte si ich podľa svojej chuti. Pokojne tam hoďte aj chilli, viac cesnaku, menej cesnaku, viac tahini alebo viac citrónu. Zmes proste zmixujte v mixéri, ochutnajte a dolaďujte.
  • Takisto dolaďujte konzistenciu. Vody dajte radšej menej na začiatok. Ak ste však dali tak málo, že to nezvláda mixér, tak sa nebojte a pridajte viac. Ľadovú vodu využiť nemusíte, môžete hummus miešať len s cícerovou vodou. Mne sa však hummus zdá ľahší a lepší v tejto verzii.
Hummus rozmixovaný v mixéri
Konzistencia hummusu, ktorú sa snažíte dosiahnuť
  • Ottolenghi radí ešte nechať hummus odležať v miske pod potravinárskou fóliou 30 min. Tento krok ja už vynechávam a rovno sa do jedla púšťam. Ak ho ale nechcete hneď použiť a napr. robíte hummus deň vopred na párty alebo podobne, je potrebné ho držať v chladničke, zakrytý potravinárskou fóliou. Pred podávaním je však lepšie ho znova vytiahnúť z chladničky trošku skôr (aj 30min), aby jemne zmäkol 

A máte hotovo!


Tipy a triky:

Kde kúpim tahini a čo spraviť, ak ju nikde nezoženiem?

Tahini pastu kupujem v DM drogériách, prípadne ju nájdete aj v každom bio obchode, niekedy už dokonca aj v obyčajných supermarketoch v ich “bio”/zdravých oddeleniach. Taktiež ju predáva každý obchod s exotickými potravinami.

Tahini pastu si však viete pripraviť aj sami doma, ak by ste ju nevedeli zohnať. V teórii je to len opečený a rozmixovaný biely sezam s trochou oleja.

Ako hummus využiť?

Hummus je vlastne celkom univerzálne jedlo. Nemusíte ho limitovať len na predjedlo, ku ktorému si dáte pita chleby alebo bagetky. Ja som ho v poslednom čase začala používať ako základ obedu či večere – namiesto prílohy k mäsu alebo dokonca aj ako prílohu k šalátu. Taktiež je skvelou náhradou masla/lučiny do sendviču či na chlieb. Hlavne je plný bielkovín, takže perfektne zasýti, v ktorejkoľvek podobe.

Existujú variácie hummusu?

Samozrejme. Základný hummus si predstavte ako biely papier, ktorý je síce super využiteľný pri rôznych príležitostiach, ale raz za čas predsa len má človek chuť na niečo zaujímavejšie (farebnejšie). Mne asi najviac chutí harrisa hummus, z toho čo som skúšala. Môžete ho však pokojne zmiešať aj s pestom z medvedieho cesnaku, s obyčajným bazalkovým pestom pre trochu talianskeho nádychu. Videla som už aj avokádo hummus, ktorý musím ešte vyskúšať, či stojí za to, ale kreativite sa medze nekladú. Ak máte aj vy nejakú obľúbenú verziu, dajte mi vedieť, rada sa nechám inšpirovať.