Niečo málo o Vancouvri
Vancouver. Jedno z mála miest Kanady, ktoré registruje väčšina ľudí aj na Slovensku. Notoricky známe sú tiež Montreal, Toronto či Quebec. Možno ešte Calgary a Edmonton. Hlavne pre tých, čo sledujú NHL určite tieto mestá niečo znamenajú. To, kde sa však nachádzajú, už veľa ľudí nevie. Vancouver je veľmi špecifický najmä vďaka tomu, že leží na juhozápadnom pobreží Kanady – takmer doslova na konci sveta. Okrem úžasných hôr a lesov, ktoré sú tak často s Kanadou asociované, má Vancouver aj pláže. Lákavé však je práve to, že pláže nie sú len okrasné (lebo všetci si myslia, že v Kanade je strašná zima), ale majú svoje opodstatnenie.
Vancouver ponúka počas roka takmer dokonalé počasie. Prečo takmer? Lebo dážď. Niet divu, že domáci nevolajú mesto Vancouver, ale „Raincouver“. Netuším, koľko zrážok ročne padne, nie som rosnička a naozaj ma to nezaujíma, ale viem, že tam sakra veľa prší. V novembri, keď som tam prišla ja, pršalo 28 dní z 30tich 😀 a to si nepredstavujte, že trošku zapršalo, ale lialo riadne, že ani psa by ste von nevyhnali. Toť realita Vancouvru, s ktorou sa treba vyrovnať, ak tam chcete žiť. Napriek tomu, som ja bola s počasím spokojná. V zime teploty pod 0°C neklesajú (len veľmi zriedka), skôr sa držia okolo 2°C. V lete je príjemných 25°C. A pre tých, ktorým sa niečo takéto nepáči, poviem toľko. Ak milujete sneh, z centra mesta (downtownu) trvá cesta na najbližší kopec, statne zasnežený v zime, asi pol hodinu, takže „no problem to reach it any day“. A pre milovníkov tepla, 25°C vo Vancouvri je pocitovo tak 30°C, nakoľko je tam vlhko. Takže, keď napríklad bolo 27°C, ja som už zomierala od tepla 😀
Vancouver je taktiež často skloňovaný v rebríčkoch najlepších miest na život. Hovorí sa, že je to, dokonca, to najlepšie mesto na život. Číslo 1.
Neviem, kto ten rebríček vytvára. Viem, že berú do úvahy viacero faktorov, ale či to je najlepšie miesto na život, to by som nepovedala. Je úžasné, ale nič nie je dokonalé, a tak nie je ani Vancouver. Čo je na ňom skvelé, sú možnosti – reštaurácií, športových aktivít, vo všeobecnosti voľnočasových aktivít. Nádherná príroda, milí ľudia (ale to sú všetci Kanaďania) … ALE … extrémne drahé mesto, hlavne potraviny, nájom, reality, väčšina služieb. Pre porovnanie so Slovenskom: 8 CAD (cca. 5,2 EUR) vás vyjde malá 250g mozzarela, najlacnejšie vína sa pohybujú okolo 10 CAD (cca. 6,6 EUR), 45min masáž vás vyjde približne 100 CAD (66 EUR) a obyčajné podstrihnutie vlasov u kaderníčky 50 CAD (32 EUR). Áno, samozrejme, zarobíte lepšie, ale zas nie až tak, aspoň nie na začiatku. A keď ste tam len rok ako ja, tak moc na postup čas nie je 😀
Negatívum pre mňa boli už v minulom článku spomínané mobilné paušály, ktoré sú ako drahé, tak nepochopiteľné. Legalizovaná marihuana bol pre mňa tiež mínus (pre iných je to zas plus) a osobne, čerešničkou na torte bola časť zvaná East Hastings. Veľmi zaujímavých pár blokov, ktoré sa nachádzajú v centre mesta, na pomedzí medzi Chinatownom a Gastownom. Je to síce časť skladajúca sa asi zo štyroch, piatich blokov, ale verte mi, vo Vancouvri je to časť, ktorú pozná každý. Preslávená je tým, že na tomto mieste sa zgrupujú všetci drogovo závislí, bezdomovci a psychopati. Na týchto uliciach žijú, obchodujú, drogujú, vykonávajú svoje potreby (áno, priamo na chodníku), a tak podobne. Je to časť, do ktorej som sa ja osobne zamotala úplne náhodou hneď v druhý deň po mojom príchode. Netušila som, že tam takáto časť existuje, a preto si viete predstaviť moje o to väčšie prekvapenie. Popravde, v živote som taká vystrašená nebola ako tam, a to som tam bola za bieleho dňa. Po čase som sa naučila tejto časti vyhýbať, ale nie vždy to šlo. Pár krát som ešte tadiaľ šla autobusom, ale aj to bola katastrofa, lebo vždy nastúpili nejakí podivíni.
V skratke, je to hrozná časť, ktorá sa turistom neukazuje a predpokladám, že sa nespomína ani v tých rebríčkoch najúžasnejších miest na život. Čo je horšie, že sa títo bezdomovci a zvláštni ľudia (moja sestra s manželom nazvali takýchto ľudí „zombiekovia“, keď sme ich videli v San Franciscu, ktoré je Vancouvru ináč veľmi podobné vo viacerých aspektoch) zamotávajú aj do mesta. Ulice ako Granville st. či Davie st. (kde som väčšinu času bývala aj ja) sú už taktiež plné stanujúcich bezdomovcov, ktorí vás zväčša neotravujú, ale ich prítomnosť až taká príjemná nie je.
Odhliadnuc od mojej „obľúbenej“ časti mesta je samotný Vancouver veľmi príjemné mesto. Aj napriek nedokonalostiam, je ľahké sa doň zamilovať, pretože popri metropolitnosti ponúka taktiež možnosti na oddych, relax, krásnu prírodu. Väčšina mesta je obklopená plážami, avšak kdekoľvek ste, stále je vidieť aj hory. To mi asi najviac chýba, pláže a hory…
Popri plážach sa okolo takmer celého mesta vinie tzv. Seawall, čo je 10km chodník nie len pre chodcov, ale aj pre bicyklistov a korčuliarov. Jedným z obľúbených miest je aj Stanley Park, ktorý je najväčším mestským parkom v Kanade, a teda si viete predstaviť, čo všetko sa v ňom dá robiť. Počas celého leta sú tam napríklad premietané filmy pri Second Beach, v tomto duchu je možné zažiť aj outdoor divadlo v parku či zájsť do Akvária či vyblázniť sa v bazéne, ktorý sa v parku nachádza. V zime jednu časť vyzdobia ako „santovu dedinku“ a je možné previezť sa cez ňu vláčikom alebo si ju prejsť peši. V parku sa nachádza aj Tea House (znie to síce honosne, ale je to len reštaurácia :-D). Môžete si požičať bicykel a prejsť celý park aj všetky pláže, korčuľovať, behať, spraviť si piknik…Stanley Park ponúka asi všetko.
Celkovo je vo Vancouvri vždy čo robiť. Napríklad, keď ma prišla navštíviť sestra, náhodne sme narazili na Concord Pacific Dragon Boat Festival, ktorý sa konal pri Science Worlde. Doteraz síce netuším, o čom ten festival bol, ale pretekali sa tam na lodiach, bol tam aj drak, aj streetfood, víno v plasťáku, takže za mňa dobre.
A najlepšie, presunuli sme sa asi o hodinu do centra a tam zas prebiehal jazzový festival. A znova, kopec street foodu, fajnová hudba, a takto to proste vo Vancouvri chodí, najmä v lete.
Čo je však dôležité vedieť, predsa len, sme Slováci, pitie na verejnosti nie je tolerované. Ja síce spomínam vínko v plasťáčiku a verte, že som si ho užila, lebo to je celkom rarita. Je možné alkohol na podujatiach dostať, ale musíte sa držať v priestoroch na to určených. Napríklad, tu bolo presne ohraničené, kde je zóna jedla a pitia a kde už začínajú napr. stánky s oblečením, a tam vás už s vínom nepustili. Hot dog vyniesť môžete, ale víno nedajbohu. Rovnako, popíjanie piva na pláži a pod. je striktne zakázané (rovnako je to v US). Nehovorím, že sa nedeje, ale ak vás chytia hliadky, ktoré na najznámejších plážach chodia často, tak si vypočujete prednášku o tom, ako nerešpektujete ich zákony a všetky zásoby vám demonštratívne pred vami vylejú, prípadne vám môžu dať aj pokutu. To sa nám, našťastie, nestalo, ale demonštratívne vylievanie som za to zažila :D. A poviem vám, vedľa nás sedel týpek s jointom v ruke a na moju kamošku kričali, že ako si dovoľuje fajčiť cigaretu a piť pivo, keď sú vedľa nej deti. Ale joint im nevadil … no, čo k tomu dodať. To je Kanada.
Je ťažké vtesnať Vancouver do jedného článku, lebo je tam milión vecí, čo vidieť, čo zažiť, kde sa najesť (kde sa nenajesť). Vlastný článok si určite zaslúži aj doprava vo Vane, lebo s ňou som bojovala počas môjho pobytu viackrát, rovnako ako s ubytovaním v tomto meste, takže keep reading, ja nekončím, a nabudúce prezradím viac o tom, čo som počas môjho kanadského exilu o tejto zázračnej krajine zistila;)
Pôvodne napísané: 12.3.2019