US trip: časť 9 – L.A. forever

…alebo posledné dni nášho legendárneho tripu

←predchádzajúci článok

Ako som avizovala v poslednom článku, konečne sa dostávam ku koncu nášho amerického výletu. Keď sa tak zamyslím, už je to rok a pol, čo sme sa z tejto cesty vrátili a ja už vlastne pomaly v hlave vymýšľam nový americký trip. Dosť dlho mi trvalo dopísať tieto zážitky 😀 Raz to ale prísť muselo 😀

Americký okruh sme zakončili tam, kde sme aj, v podstate, začali – v L.A. Akurát, že na začiatku sme tam strávili len asi 4 hodiny – aj to len kvôli nekonečným zápcham. Teraz sme však plánovali užiť si posledné dni na pláži a konečne sa nikam neponáhľať.

Smerom k L.A. sme sa presúvali ráno 16teho júna 2018. Zobudili sme sa v malom mestečku Morro Bay, ktoré je príznačné jednou veľkou skalou – Morro Rock, ktorá sa tam nachádza. Viac tam toho moc k videniu nie je.

Aj z toho dôvodu sme sa hneď po raňajkách presunuli do mesta Santa Barbara. V tomto meste je príjemná „board walk“ popri oceáne a viacero zaujímavo vyzerajúcich podnikov. Osobne si pamätám len to, že sme sa tam poprechádzali, ja som si dala fajnú kukuricu, dali sme si obed a to asi aj bolo všetko.

Na to, že v tejto časti sme už mali zomierať od tepla a chceli si užiť slnko a pláže, počasie nám moc neprialo a v podstate sme behali v mikinách. Niekde v hĺbke duše sme stále dúfali, že v L.A. predsa len teplo bude.

Dúfajúc sme nasadli do auta a šup ho na cestu. Ubytovali sme sa v hoteli Holiday Inn, kúsok od letiska. Celkom príjemný hotel. Len ja mám naňho zlé spomienky, lebo som tam stratila SD kartu s asi 250 videami z prvej časti nášho amerického tripu. Bolestivá, prebolestivá strata.

Do hotela sme už prišli v takých neskorších hodinách – asi medzi 6 – 7. Nevládali sme sa už nikam presúvať, tak sme si len vypili v miestnom bare a potom pozreli v telke Griswoldovcov.

Návšteva Universal Studios

Na druhý deň sme si naplánovali návštevu Universal Studios, lebo že to bude cool. Romko s nami tento entuziazmus nezdieľal, tak sme si ráno vzali auto, odfrčali tam a Romko šiel preskúmať pobrežie.

Musím sa priznať, že trochu toto rozhodnutie ľutujem. Moja sestra ho jednoznačne ľutuje, ja tak sčasti. Návšteva Universal Studios je pre ľudí s neoblomnými nervami. My sme tam prišli celkom včasne ráno. Ako prvé sme navštívili Rokville alebo teda Harry Potter svet. Tam sme sa ešte vytešovali ako malé deti, dali sme si „butter beer“ a navštívili pár obchodíkov. Potom sme zistili, že je možné ísť na 4D Harry Potter jazdu. Rad vyzeral byť v pohode, tak že prečo nie.

Vtedy sme ešte nevedeli, že to, čo vidíme, je len kúsok rady. Po asi 20 minútach v jednej rade, sme sa dostali do miestnosti, kde sme si vedeli odložiť veci, aby nám nevypadli počas jazdy. Menšie kabelky boli povolené si vziať so sebou, väčšie nie. My sme mali aj ruksak, tak ten sme tam nechali a postúpili do ďalšieho radu. Ten však už taký pozitívny nebol. Hlavne, celý čas sme nevedeli, kde končí. V podstate sa rad čakajúcich ľudí vinul celým „Rokfortom“ a my sme vždy videli len časť z neho.

V konečnom dôsledku nám trvalo asi 1,5 alebo 2 hodiny, kým sme sa na zážitkovú jazdu svetom Harryho Pottera dostali.

Slovná zásoba mojej sestry v tej dobe pozostávala už len z nadávok. A čo bolo najlepšie? Ona nejak zabudla, že v minulosti jej bývavalo zle z kolotočov a toto je v podstate húsenková dráha, kde ste ako keby na metle a lietate za Harrym po celom Rokforte, ponad jazero, metlobalové ihrisko a tak. Celá tá jazda trvala tak 10 minút. V podstate sme teda celé doobedie zabili, a to sme ešte nič nevideli a nálada u nás všetkých bola v podstate na nule, u sestry na mínus 30 😀

Navyše nás jeden lístok vyšiel asi 120 USD, čo je fakt pálka za toľko stratených nervov.

Po tomto zážitku sme už nemali chuť ísť na žiadnu ďalšiu atrakciu. Rady boli všade a už sme vedeli, čo to obnáša. Tak sme sa zo štúdií vytratili a išli za Romkom na pláž. Tam sme sa poprechádzali, dali si jesť a užili si konečne pokoj po tých všetkých strkaniciach, čakačkách a hlukoch, ktoré sme zažili v Universal Studios.

Možno by tie štúdiá boli menšia tragédia, keby ich absolvujeme na začiatku. Ťažko povedať. My sme už ale mali všetkého plné zuby. Počasie vôbec nebolo také, ako sme očakávali, takže slnenie na pláži a nekonečný relax neprichádzali moc do úvahy. Boli sme unavení z tých 10 dní, ktoré sme strávili len presúvaním a naháňaním sa.

Bike tour po pláži

Z tohto dôvodu sme posledný deň nevenovali prehliadke L.A. (vidieť nápis Hollywood, chodník slávy, Beverly Hills a pod.), ale radšej sme si požičali bicykle a celý deň strávili pri plážach. Prešli sme od pláže Redondo Beach až po Santa Monica Pier. To je asi 25km – jedna cesta. Lebo sme blázni, išli sme akurát v čase obeda a síce to nevyzeralo, že je až tak teplo, ale spálili sme sa najviac na svete. Míša ešte pol roka po návrate z Ameriky videla fľaky z (p)opálenia.

A to bol v podstate náš čas strávený v L.A. 😀 Niekde sa muselo prejaviť to, že sme predtým uháňali. A Universal Studios nám entuziazmus nepridalo 😀 Takže rady ohľadne toho, čo treba v L.A. vidieť nemám. Mám rady len k tomu, čo vynechať môžete. A že sa treba natrieť opaľovacím krémom, ak chcete bicyklovať 50km po pláži počas obeda aj keď sa nezdá až tak teplo.

Či ma trápi, že som nevidela Hollywood znak a ostatné „atrakcie“ mesta? Vôbec. Stokrát viac je pre mňa dôležité, že som videla Grand Canyon a Monument Valley. Ešte aj Antelope Canyon Park ľutujem menej, lebo aspoň to bolo niečo iné. L.A. je len ďalšie mesto. Videla som Seattle, Portland, Las Vegas, San Francisco. Dúfam, že uvidím New York a Washington D.C. Celkom by som chcela navštíviť aj New Orleans. Ale ak sa vrátim na juhozápad Ameriky, radšej si vyhradím čas pre Zion National Park, Yellowstone Park alebo Archees National Park. Pokojne by som navštívila americké Rocky Mountains alebo videla Niagara Falls, ale bez L.A. prežijem. Určite je to super mesto, nechápte ma zle. Ale mojou prioritou nikdy nebolo a nemyslím si, že niekedy bude.

A tak skončil náš legendárny výlet.

Spomienky nevyblednú

Ako spomínam aj vyššie, v súčasnosti už ubehol rok a pol odvtedy, čo sme sa z Ameriky vrátili. Od vtedy som navštívila asi 20 iných krajín, ale zatiaľ nič neprekonalo zážitky z US. V prvom rade, k úspechu tejto „misie“ prispelo to, že sme boli veľmi dobrá partia. Vždy sme sa vedeli dohodnúť, kam ísť a čo vidieť. Cestovné priority sme mali veľmi podobne nastavené.

Druhým bodom úspechu bolo určite to, že sme za 11 dní videli extrémne veľa. Mali sme pocit, že sme precestovali pol sveta. Od nehostinnej púšte a bizarného Las Vegas, sme sa ani nie za deň presunuli k najvyšším stromom sveta a krásnym lesom. Od nich sme prešli do hipsterského, dúhového mesta San Francisca, odkiaľ sme popri nádherných útesoch a azúrovom oceáne prešli až do mesta s nekončiacimi plážami – L.A. Za 11 dní sme videli kaňony, pláže, púšť, lesy a hory.

Videli sme Eiffelovu vežu, Sochu Slobody, mali sme vlastný Run, Forrest, Run zážitok. Boli sme vypočúvaní políciou, spálili sme sa do poslednej nitky kože, opili sme sa v Las Vegas a navštívili jednu z mojich vysnených reštaurácií (Momofuku). Zažili sme také teplo, že mne zbledli topánky. Asi tri krát sme takmer umreli od smädu, stratili sme kartu s veľkou väčšinou videí z celého výletu a kúpili sme si jeden tak veľký balík čipsov, že sa nám ho nepodarilo štyrom zjesť počas celého výletu :D. V San Franciscu sme zažili hororovú noc v hoteli, videli sme tulene váľať sa na pláži, ja aj zopár medveďov a všetci sme pochopili, čo znamená naozajstná zápcha na diaľnici. Gamblovali sme, niektorí sme vyhrali, iná zas prehrali.

Čo je však najdôležitejšie, všetko boli nezabudnuteľné zážitky. Kedykoľvek by som sa vrátila. Dodnes často spomínam na niektoré momenty a nespočetne krát som už videla naše video z tohto výletu a zatiaľ sa mi neopozeralo. Vlastne je dodnes jedným z mojich najobľúbenejších videí z mojich výletov 🙂

A toľko k nášmu legendárnemu výletu, ktorý nám, ako hovorí V.L.A.D.O., navždy zostane v srdiečkach 🙂

Pôvodne publikované: 19.1.2020

Galéria USA 2018 – časť 9