US trip: časť 6 – Yosemite National Park

←PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ

Konečne, po naháňačkách v Death Valley a Sequoia National Park, nastáva zvolnenie tempa. Dovolili sme si extrémny luxus a vyhradili až celý jeden deň na Yosemite National Park. Dokonca sme si dovolili aj trochu pospať a vyrážali sme z Fresna až okolo 8 ráno. S menším občerstvením z recepcie (muffiny a káva) sme sa nalodili do auta a asi po hodine a pol nás už vítali brány parku.

Nemali sme žiadne veľké plány. Okrem známeho výhľadu Tunnel View sme ani nemali žiadne „must sees“ v tomto parku, a tak sme sa skôr motkali. Na spomínaný Tunnel View sme narazili hneď na začiatku. Keby tam nie je kopec ľudí, tak ho možno aj náhodou obídeme. Zaparkovali sme na parkovisku poblíž, pofotili sa ako správni turisti a po 15 minútach sme aj boli hotoví.

Ak neplánujete túry alebo kemping, tak je park sám o sebe menej zaujímavý. Osobne, keby viem, si radšej vyhradím deň na Sequoiu ako na tento park. Ale logistika nám to nedovolila, a tak sme si užili aspoň príjemný deň v prírode. Na túry sme sa popravde necítili, ale vymysleli sme si alternatívny, dostatočne americký, program – piknik. V Amerike je piknikovanie veľmi príjemné, nakoľko sa všade nachádzajú drevené stoly s lavicami, väčšinou aj grily a poblíž sú vždy aj záchody. V priestoroch parku sme narazili na obchod, kde bolo možné popri suveníroch, kúpiť aj potraviny. a tak sme si nakúpili syry, šunky, hummus, nejaké pivá a hor sa na piknik. Našli sme si príjemné miesto popri rieke a už nám viac nebolo treba.

V podstate to bol náš piaty deň. Až znie tak nezaujímavo popri predšlých 😀 V parku sa ešte nachádza jedna zaujímavá skala – El Capitan, ktorá je známa najmä v kruhu horolezcov. Moja sestra ma dokonca upozornila na zaujímavý fakt o tejto skale – v júni 2017 vyliezol na horu Alex Honnold bez AKÉHOKOĽVEK ISTENIA za menej ako 4 hodiny (film sa volá Free Solo). Aby ste si vedeli predstaviť tú neuveriteľnosť výkonu, nižšie pridávam fotografiu, ako horibilne táto skala vyzerá (btw je vysoká asi 900m).

Pre tých menej odvážnych existuje aj jednoduchšia alternatíva a je možné na vrchol skaly aj hikovať.

Po ceste z parku sa nám podarilo ešte naraziť na jedno veľmi milé, typicky americké mesto, z ktorého mi nedá nezdielať jednu fotografiu.

Piaty deň sme teda strávili v podstate relaxačne, až kým neprišla zápletka. A tou bolo nasledujúce ubytovanie. Šiesty deň sme mali vyhradený pre San Francisco (SF). Už predtým ma Patričenko upozorňoval na fakt, že toto mesto je ešte drahšie ako Vancouver. A často spomínal aj ceny ubytovania.

Logika ale niekde zaspala a my sme si povedali, že si vyriešime ubytovanie v SF až po ceste. Dôvodom bol najmä fakt, že sme nevedeli, či nám náš plán bude vychádzať, a preto sme mali ubytovanie zarezervované len na prvé dni a ostatné sme nechali na náhodu. Prvým neočkávaným problémom bol internet. Pokrytie siete je v národných parkoch veľmi slabé, teda problémom bolo už len vyhľadať nejaké ubytovanie. Keď sa nám aj podarilo pripojiť a niečo nájsť, skoro nám odpálilo dekle. Ceny úplne mimo reality a ešte k tomu za otrasné bývanie.

Tu mi dovoľte zdieľať cenné informácie od už spomínaného Patričenka, ktorý predtým v SF žil. Lacné ubytovanie je možné zväčša nájsť v Oaklande – to je však ževraj také menšie ghetto, plus je to od mesta ďaleko. Ďalšia časť, ktorej sa treba vyhýbať je Tenderloin, to je už také väčšie ghetto v centre mesta. Veľmi dobre viem o čom hovorí, lebo podobné sme mali vo Vancouvri. Hľadanie ubytovania sa obmedzilo na ostatné časti mesta. My sme to nakoniec vyriešili zúfalým telefonátom práve spomínanému Patričenkovi do Vancouvru, ktorý našiel najlepšie (a najlacnejšie), čo vedel a ubytovanie nám zabookoval. Dodnes na toto ubytovanie s mojimi spoluputovníkmi spomíname, nakoľko bolo vcelku hrôzostrašné. Až tak že ma v noci premohli nočné mory a ja som zo spánku tak vykríkla, že hneď bola celá moja izba na nohách 😀 Ťažko opísať krásy tej izby – jej nefungujúce svetlá, špinavé obliečky a takmer zamurované okná. Za spomenutie ale stojí cena, ktorú sme zaplatili za túto 4-miestnu izbu na jednu noc, a to 250 USD. Len pre porovnanie, za celý pobyt sme v tak drahom ubytovaní nebývali. Aj keď sme mali izby oddelené sme platili menej. Aby som však pridala malé pozitívum, výhodou bola pozícia hotela – kúsok od známej kľukatej uličky Lombard street. Našťastie sme to prežili bez ujmy, sme vďační, že sme aspoň nejaké ubytovanie zohnali a aspoň máme ďalší zážitok.

Do SF sme nakonie dorazili trochu skôr ako zvyčajne – ešte za svetla. Myslím, že to bola naša jediná záchrana v ten deň, lebo musím vás upozorniť ešte na jednu vec. Doprava. Doprava v SF je neuveriteľná vec. Ja neviem, či len my sme boli mimo, ale vyvýšené cesty, križujúce sa s električkami a zvláštne umiestnené značky a semafóry nás jednoznačne zmiatli. Akurát som minule so sestrou náš príchod do SF rozoberala a obe sme sa zhodli, že si pamätáme, že sme boli extrémne vystrašené a mysleli sme si asi milión krát, že havarujeme, ale samotnú cestu máme nejak zamlženú. Mám podozrenie, že môj mozog vytesnil tieto spomienky, lebo ja osobne si pamätám, len že som kričala od strachu v jednom momente 😀

Napriek všetkému sme nejak do hotela došli. Šofér, Vladino, neviem, či zachovaním chladnej hlavy alebo prívalom adrenalínu, nás bezpečne dopravil a už nás čakal len šok z ubytovania 😀 Po tomto všetkom sme už nemali síl na nič. Zašli sme len do najbližšej reštaurácie sa najesť a okolo 10tej sme vystrašení, zmätení a koniec koncov aj plní zážitkov zaspávali – poniektorí dokonca oblečení a zakrytí vlastnými uterákmi 😀

POKRAČOVANIE→

Pôvodne publikované: 22.4.2019

Galéria USA 2018 časť 6

A zase raz znova: