Po odchode z Monument Valley sme sa teda plní elánu presunuli do Page, mesta najlepšie lokalizovaného z pohľadu toho, čo sme plánovali na druhý deň vidieť. Ubytovali sme sa v hoteli Wingate s plánom vidieť Horseshoe Bend a Antelope Canyon. Ráno sme vstali, naraňajkovali sa a sadli do auta s trochu neistým plánom, že čo skôr. Prvým krokom bola návšteva Wall-martu, aby sme nakúpili vody a podobne. Človek by nečakal, že sa tak zdržíme, ale spoluputovníci, prvýkrát v Amerike, sa išli zblázniť z odlišností v amerických supermarketoch 😀 Celkom ich pobavili veľkosti niektorých vecí – mega balenia čipsov a orechov. Nákupné košíky pre starších, ťažko sa hýbajúcich ľudí (rozumej „plnotučných“ ľudí), či čelenky a kravaty s americkými motívmi.
Nakoniec sme sa ale vymotali a vyrazili na cestu. Hneď po chvíli, kúsok od nášho hotela, sme narazili na „view point“. Netušili sme, čo sa za ním skrýva, ale zo zvedavosti sme odbočili. Zrazu sa pred nami objavil kaňon a priehrada. Ani sme nevedeli a celý čas sme bývali v podstate 10 metrov od Glen Canyon Dam. Tak sme si odškrtli zo sightseeingu aj tento neočkávaný bod a hor sa ďalej.
Problémový sa ukazoval byť Antelope Canyon Park, a to z viacerých dôvodov. Popravde sme si o ňom nezisťovali info dopredu a myslím, že v tomto prípade sme tak urobiť mali. V prvom rade sme zistili, že sa k nemu nevieme dostať autom. Tak sme sa šli do mesta popýtať sa, ako to funguje. Tam sme zistili, že bez „tour-guide“ nie je možné Antelope Canyon Park navštíviť. Plus, ten kaňon nebol jeden, ale dva – „Lower“ a „Higher„. V turistickom centre, kde bolo možné si návštevu oboch kaňonov zarezervovať, nám vysvetlili rozdiel medzi oboma. Jeden je proste širší hore a užší dole, do tvaru písmena „V“ (Lower), a druhý naopak, v tvare písmena „A“ (Higher). My sme sa v konečnom dôsledku rozhodli pre Lower Antelope Canyon Park aj z dôvodu, že bol lacnejší (do písmena „V“).
Došli sme nakoniec na miesto, odparkovali auto a išli k takej búdke. Tam sme zakúpili lístky a čakali na svoj čas s ďalšími asi 10 ľuďmi. Prestávky medzi skupinami boli 15 minút, a to malo napomôcť k tomu, aby nebol kaňon prepchatý. Tak takto… zaplatili sme 55 USD za vstup. Dovnútra mi nedovolili zobrať go pro (všetky ostatné foťáky aj telefóny boli dovolené, len go pro chúďa nie). Museli sme pol hodinu čakať a keď sme konečne vošli do kaňonu, tak to tam vyzeralo horšie ako v japonskom metre. Hlava na hlave a každý len fotil. Bezhlavo. V tejto prvej časti kaňonu sme boli asi 5 – 10 minút, keď sme sa konečne začali pohýnať. Samozrejme, s celou tou hordou ľudí. Musím sa priznať, že po čase, asi v polovici kaňonu, sa to zlepšilo, ale nie až tak moc. Náš sprievodca bol očividne zvyknutý a raz za čas hordu ľudí zastavil, aby sa niekto mohol v pokoji odfotiť, ale žiadna sláva takto fungovať. Naozaj. Celý môj zážitok z kaňonu úplne pokazený, a aj napriek tomu, že máme pár pekných fotiek, bol to jeden z najhorších momentov celého výletu. Nie dňa, výletu! Neodrádzam nikoho od toho, aby tam šiel, ale nám to za to nestálo.
*pozn. Higher Antelope Canyon bol ešte drahší (okolo 80 USD) a ževraj viac turistickejší – to si ani nechcem predstavovať, koľko ľudí tam potom je. K nemu sa neviete dostať ani na parkovisko, autá turistickej spoločnosti vás odvezú k nemu z centra mesta.
Trošku sklamaní, a popravde aj trochu naštvaní, sme sa vyteperili z kaňonu a vyrazili smer Horseshoe Bend.
Netrvalo to dlho, asi len 15 minút a už sme parkovali. Úplne si ešte pamätám ako sa nás súputník Roman pýtal, či si nechceme vziať aspoň jednu fľašu vody z auta. Všetci, jednohlasne, sme tvrdili, že nieee, však to je hneď tu hore, 5 minút chôdze. Bolo mega teplo a už asi tušíte ako to dopadlo. Od parkoviska k Horseshoe Bend je to minimálne 15 minút chôdze v horúcom piesku bez akéhokoľvek tieňa. Tam sa, samozrejme, zdržíte aj 30 minút, fotografovaním, ihkaním a ochkaním nad tým, aké je to krásne a podobne. Až príde moment, ako u mňa, keď som si myslela, že k autu už ani nedokráčam, lebo taká som bola smädná. A keď mi neveríte, že bolo až tak teplo, uvádzam nižšie neuveriteľné dôkazy, kde je možné si všimnúť podrážky mojich tenisiek, ktoré seriózne nezvládli teplo a proste vybledli 😀 Doteraz je to jedna z historiek, ktorú so smiechom všetkým rozprávame, lebo nechápeme, čo sa stalo. A najlepšie je to, že tie topánky v Kanade opät sčerneli :D.
Vráťme sa ale od topánok k dôležitejším veciam. Horseshoe Bend. Ďalší highlight. Nádherné miesto. Ja osobne som trochu mala stres z výšky, plus celkom fúkalo, čo spôsobilo, že piesok sme mali všade. Tým pádom som si to neužila, tak ako by si to zaslúžilo, ale naozaj odporúčam. Táto časť nás oslovila oveľa viac ako samotný Grand Canyon. Asi preto, že rieka Colorado dodávala viac farieb celej scenérii, vďaka čomu nabral výhľad úplne iný rozmer. Navyše, počet turistov nebol vôbec katastrofický ako by som na takomto mieste očakávala. Úplne si tu viem predstaviť západ alebo východ slnka a vtedy verím, že je to moment, keď vám doslova padne sánka.
Bohužiaľ, luxus toho, že by sme zostali na západ slnka sme si dovoliť nemohli, takže šup do auta a už nás očakávalo Las Vegas. To, čo sa mi najviac na tomto výlete páčilo, a je bežnou vecou pri našich všetkých výletoch, je istá voľnosť programu a možnosť rýchleho sa prispôsobenia situáciám. Vždy máme približný plán, čo chceme vidieť, v ktorý deň a asi ako bude naša cesta prebiehať. Ja som si však zvykla, že nie je možné všetko predpokladať. Preto sa niekedy ocitneme na miestach, ktoré nikto v pláne nemal. Takto sa nám napríklad podarilo cestou z Page do Las Vegas zamotať do Zion Parku 😀 Doteraz nevieme ako, lebo GPS to neukazovalo, ale zrazu pred nami závory, že vchádzame do parku. Našťastie sme mali ročnú permanentku na vstupy do všetkých parkov, takže vchod bol bezproblémový. Pri vstupe nám ešte dali mapu parku, a práve tak sme zistili, že sme v Zion Parku. Vtipné je, že to bol jeden z pointov, ktorý sme zvažovali vidieť. Zhodli sme sa však, že niečo vynechať treba, a práve tento park padol za obeť. Osud ale mienil ináč 😀 Dodnes sme však všetci vďační a trochu aj smutní, že sme nemali šancu viac sa v ňom zdržať, pretože koniec koncov bol Zion krásny (aspoň z toho, čo sme zachytili za hodinu jazdy autom cez neho :D).
Rovnako sme sa zamotali do zvláštnej reštaurácie/farmy, kde bolo možné pofotiť sa „na divokom západe“ za smiešny vstup 1 dolár.
Divoký západ bolo posledné dobrodružstvo, ktoré nás v tejto časti Ameriky čakalo a odtiaľ sme už rovno trielili do Las Vegas.
Ešte poznámočka, nakoľko sme sa mali stretnúť v LV s jedným kamarátom, tak sme sa celkom ponáhľali v ten deň a rátali každú minútu. Čo nás prekvapilo a vôbec sme na to nemysleli, je zmena času medzi rôznymi štátmi Ameriky. V Utahu sme napr. mali o hodinu viac ako bolo v Las Vegas, takže šťastie nám prialo aj v tomto a nakoniec sme všetko pekne stihli 🙂
Pôvodne napísané: 17.3.2019
Letné rolky dokonale vystihujú leto. Sú jednoduché na prípravu, chutné, zdravé, fit, svieže. Majú všetko,…
Arašidová omáčka a letné rolky sú jasná dvojka. Ako halušky a bryndza, len vo vietnamskej…
Celkom si teraz ideme bezmäsité jedlá. Aj keď recept pred týmto tomu asi nenasvedčuje :D.…
Ja viem, kuracie srdiečka. Nie hocikto zvládne túto šmakocinu. Ja osobne som veľký fanúšik a…
Pučené pečené zemiaky sa volajú pučené práve preto, že doslova také sú. A viete čo…