Konečne sa už trochu vieme hýbať mimo SR, aj keď zatiaľ iba na 48h. Vďaka tomu už viete stráviť kratší víkend v pár okolitých krajinách, medzi ktorými sa, našťastie, nachádza aj Česko. Takáto informácia mňa celkom teší, lebo sa musím priznať, že Prahu milujem. Je to mesto, ktoré je v podstate kúsok, je krásne a jedlo tam je neskutočné.
V poslednej dobe sa gastro zlepšuje aj v Bratislave, ale stále mi príde, že Praha je sto krát viac popredu a hlavne mi tam jedlo nepríde také predražené ako tu. Ťažko povedať, čo sa stane s gastro scénou ako na Slovensku, tak v Čechách, po korona kríze, ale ja verím, že väčšina podnikov prežije.
V Prahe som bola už nespočetne krát, viackrát ako kdekoľvek inde na svete a moje nadšenie stále neklesá. A zakaždým je môj trip sprevádzaný množstvom jedla. Akože milujem middle-eastern jedlo. V Izraeli alebo aj v Dubaji som sa išla zadusiť. Rovnako škandinávske krajiny ponúkajú výborné jedlá (len si treba odmyslieť tie ceny). Ale nikdy sa asi môj výlet netočí toľko okolo jedla ako keď som v Prahe. Ešte možno Budapešť má potenciál šliapať na nohy Prahe v oblasti množstva gastro zážitkov, avšak na mojich maďarských výletoch sa musím potýkať s hejterom, ktorý nie je úplne gastro šialenec ako ja. Možno to raz príde. Zatiaľ však symbolom gastro vyžitia zostáva Praha, a preto som sa rozhodla podeliť sa o moje naj miesta aj s vami.
Vec, ktorú spomínam aj v článku o Budapešti, sú raňajky. Raňajky milujem. Aj doma sa práve v časti raňajok rada vybláznim. A tak je to aj na mojich cestách. Vždy, keď mi to čas povoľuje a my netrielime niekam hneď z rána, ako sa nám permanentne stávalo v US alebo v Rockies, rada si raňajky užijem. V takýchto prípadoch neriešim ani množstvo jedla, ani jeho kalorickú hodnotu (nie, že by som to v bežnom živote nejak často robila :D), a jem, čo a koľko chcem. Z tohto dôvodu sú práve reštaurácie a bistrá, ktoré raňajky podávajú, pre mňa často skúmanými miestami v mestách, kam sa vyberám. A keďže som v Prahe už čo to pojedla, raňajkových miest, ktoré odporúčam už niekoľko mám a ešte viac ich mám na „to visit“ liste do budúcnosti.
Tak začnime.
Zatiaľ asi najväčší top je pre mňa Café Imperial. Logicky. Pohlreich predsa vie, čo robí :). Majú super kávu a milú obsluhu. Celé je to tam veľmi príjemné a pekné, a nepríde mi to až taká masovka ako napr. Cafe Louvre. My osobne si tam vždy ulietavame na 3 vajciach do skla s pažítkou a parmezánom 😀 Sklamaný však nebudete aj keby si dáte vajcia Benedikt – to je taká klasika v rade „fancy raňajok“. Odporúčam však spraviť si rezerváciu, pretože inak sa vám môže stať, že voľné miesto nenájdete. V rámci raňajok je to celkom obľúbený spot. Možno aj počas dňa, neviem. Popravde tam vždy skončím na raňajkách :D. Imperial však podáva aj obedy, aj večere a určite to nebude krok vedľa ani v tomto smere. To som si istá.
Takto… Café Louvre mám tiež rada. Bola som tam viackrát a osobne neviem dopustiť na raňajky, kde už k základu dostanem niečo, čo má grády. Tým myslím ich severské raňajky, ktoré okrem fajnových lievancov s lososom obsahujú aj decko sektu. Však ako lepšie začať ráno na výlete ako vyrovnaním hladiny alkoholu z večera predtým 😀 Ale musím sa priznať, že mám jemne ťažké srdce od poslednej návštevy tohto miesta, nakoľko sme nekonečne dlho čakali na obsluhu a keď sme už konečne mali objednané, tak nosili jedlo spôsobom, že asi ani jeden z nás nejedol naraz. Úplne mi to prišlo chaotické a nezvládnuté. Zároveň je Café Louvre dosť masovka a ich omeleta nie je úplne to, čo by to malo byť.
Ja už do budúcnosti určite uprednostním iné raňajkárne, ale to aj z toho dôvodu, že chcem vyskúšať niečo nové. Vy, ak ste ešte v Louvri neboli, tak si myslím, že sa vám bude páčiť. Rezerváciu odporúčam aj tu. Je to síce veľký priestor a v teórii sa dostanete dnu aj keď prídete bez rezervácie, ale je dosť možné, že si v takom prípade budete musieť zo 10 a viac minút počkať.
Musím sa priznať, že osobne som tam ešte nebola. Ani neviem prečo, lebo už dlho sa tam chystám. Skúsim napraviť pri najbližšej ceste. Moja sestra, ktorá je rovnaký šialenec na jedlo a v Prahe sa vyzná ešte lepšie ako ja, tam však bola a bola spokojná. Ževraj taká úroveň ako Imperial. A u mňa je čokoľvek Ambiente značkou kvality. Zatiaľ ma ešte nesklamali, takže aj bez toho, aby som tam šla, by som vám to pokojne odporučila 🙂 A ja už teraz plánujem s kamošmi ako pôjdeme do Prahy 😀 Takže dám si ako záväzok navštíviť túto kaviareň, aby som podala dôveryhodnejší výstup.
*pozn. (update 2023) rezervácia dopredu najmä cez víkend je jednoznačne potrebná. Mne sa práve preto znova nepodarilo Savoy navštíviť pri poslednej návšteve, lebo sme chceli bookovať deň pred. Bohužiaľ, šanca 0.
Keď už sme pri Ambiente, nedá mi nespomenúť Esku. V prvom rade – v roku 2019 získali ocenenie Bib Gourmaud od Michelinu. To je taká „malá hviezdička“. Už to hovorí, že za niečo stáť musia. Ja osobne som tam bola len na večeru, aj to som bola taká prepchatá, že som ani nevládala jesť a tak som skôr len ochutnávala z jedál mojich spolucestujúcich 😀 Všetko však bolo výtečné, ale… čo bolo najvýtečnejšie je ich chlieb. Neviem, či som v živote jedla lepší chlieb. Na Islande by som povedala, že som jedla chlieb, ktorý bol rovnako úžasný. Brutálne chrumkavý zvonka, vnútri tak vláčny, mäkkučký a tak jemne mokrý, že sa to ani predstaviť nedá. Akože fakt. Niekomu to môže prísť divné, rozplývať sa nad chlebom, ale naozaj je to top. A Praha je bližšie ako Reykjavík 😀
Artic Bakehouse je skôr na „to go“ raňajky alebo desiatu, nakoľko je to skôr pekáreň. Ale ako práve spomínam úžasný chlieb z Islandu, tak aj táto pekáreň je inšpirovaná islandskými receptúrami a pečivom. Ono to už aj ten názov naznačuje 😀 My, keď sme tam boli, sme poskúšali len sladké pečivo a bolo fajné. Keby som nedávno nebola v Izraeli, tak by som ho asi aj hodnotila lepšie, ale až v Izraeli som došla na to, aké je odpadávať pri kakaovom závine a podobných veciach. Navyše sa teda musím priznať, že vo Švédsku som jedla o moc lepšie „cinnamon buns“ ako tu. Čo by som tam však skúsila nabudúce, by bol ich syrový toast alebo grilled cheese toast, nazvime to akokoľvek. Ten vyzeral fantasticky 🙂
Vyskúšala som aj Café Lounge Praha, ktorý mal tiež veľmi dobré a zaujímavé raňajky, avšak dočítala som sa, že sú v tejto dobe už natrvalo zatvorený. Možno otvoria niečo nové, ale teda zatiaľ sa nevie o ničom konkrétnom.
My strašne často jedávame aj na Kulaťáku, kde si každý poberie, čo chce (niekto pho, niekto bahn-mi, kalamáre, kto má na čo chuť). Nie sú to síce úplne raňajkové jedlá, ale my to tam máme radi. A aj z toho dôvodu je ešte mnoho miest, ktoré som nepreskúmala, lebo som ich vždy zanedbala v prospech Kulaťáku, keď bolo dobré počasie.
Ale čo teda ešte mám na „to visit“ liste v rámci raňajok?
Etapa: https://www.etapa.cz/
Antonínovo pekárstvo: https://www.antoninovopekarstvi.cz/
Cafefin: https://www.facebook.com/cafefinvpraze/?hc_ref=PAGES_TIMELINE&fref=nf
Cathedral Café Lounge and Restaurant: http://cathedral-cafe-lounge-restaurant.com/ (týchto mám zaradených hlavne kvôli lákavému interiéru)
Bistro Sisters: https://www.sistersbistro.cz/ (ich hlavným produktom sú rôzne obložené chlebíky a recenzie majú skvelé – aj od mojich kamošov som počula len chvály)
Kavárna co hledá jméno: http://kavarnacohledajmeno.cz/ (znova ma láka krásny interiér)
Cafe~Cafe: https://www.cafecafe.cz/
Bistro Monk: https://bistromonk.cz/
A to som vám dala len zoznam, čo ma tak rýchlo napadol 😀 Ak máte s ktorýmikoľvek z daných prevádzok skúsenosti, budem rada, ak mi zanecháte koment. Aby som vedela ako prioritizovať, v prípade, že sa konečne znova do Prahy dostanem 🙂
Ale teda vráťme sa k veciam, ktoré vyskúšané mám. K obedo-večeri. Pre mňa sa často tieto dva chody zlievajú do jedného a už dupľom na výletoch. Obedy často vynechám, maximálne zjem niečo malé v meste (hot dog, zmrzlina, koláčik, nejaké pečivko, na ktoré narazím). Potom teda rovno idem na večeru, ktorá je však taká skoršia, takže je to v podstate niečo medzi obedom a večerou. Hlavne, jedlá, ktoré si dáte na obed, si viete dať aj a večeru a opačne. Napríklad steak. A ja teda nemám problém zjesť steak ani na raňajky 😀
A teda, keď už spomínam steak. Jedným z mojich prvých zážitkov v Prahe, dávno-predávno, bolo Ambiente Brasileiro – Slovanský Dúm. Bol to aj prvýkrát stret s reštauráciami tejto značky. A prvýkrát, keď som myslela, že sa po jedle povraciam – v dobrom. Až tak som sa prepchala, že som myslela, že to nezvládnem 😀 Lenže prestať jesť v Brasileiru je zložité, a to z dvoch dôvodov.
Prvý – reštaurácia je „all you can eat“. Jedlo vám nosia, až kým si kartičku na stole neotočíte na „červeno“, že stačilo.
Po druhé – to, čo vám nosia, sú rôzne druhy mäsa od výmyslu sveta grilované a proste fantastické. K tomu ešte máte sushi, rôznorodé šaláty, hranolky a grilovaný ananás. A potom, že nepraskni. Sem jednoznačne odporúčam ísť mäsožrútom, ktorým je vždy všetkého málo. Tu sa najete určite aj vy. Čo je ďalšou devízou je aj servírovanie. K stolu vám postupne chodia čašníci s mäsami napichnutými na veľkých ražniči tyčiach a priamo pri stole vám kusy odkrajujú. Takže návšteva tejto reštaurácie je aj trochu zábavnejšia ako inde. Tento štýl je ináč prebratý z Brazílie a reštaurácie tohto druhu sa nazývajú Churrascaria.
A pri mäse zostávam a pridávam druhú pecku, ktorá ma brutálne dostala:
Ďalšia Ambiente vec. Čo dodať no. Milujem túto gastro skupinu. Dlho som aj snívala, že by som pre nich pracovala 🙂 Ale teda späť k jedlu. Kantýna je skvelá vec. V teórii je to niečo medzi mäsiarstvom a v podstate krčmou 😀 Už len z tohto vám musí byť jasné, že lepšia kombinácia asi neexistuje 😀
Viete si teda kúpiť mäso či salámu aj na domov, ale aj zostať tam. Ak sa rozhodnete zostať tam, štýl objednávok je trochu iný ako ste zvyknutí. Sadnete si k stolu, príde čašník a ten sa stará v podstate len o vaše pitie. Na stôl vám dá papierik a podľa neho vyznačuje, koľko pitia ste si objednali (pivo, víno, tvrdé) – tým pádom aj vy vidíte, že vám rátajú len naozaj to, čo ste vypili. Lebo však po istom množstve pohárov sa už ťažko ráta, koľko čoho bolo, a ľahko sa dá ľudí takto ošidiť.
A ako v Kantýne jesť? No je tam jedna miestnosť, kam idete a tam si vyberáte jedlo. Ukážete napríklad na kus steaku, spýtajú sa vás, koľko toho chcete, vy si poviete z každého druhu hocikoľko – 100g, 200g, podľa chuti si spravíte výber. Alebo si vyberiete tatarák, rezeň, krkovičku, špikové kosti. Čo len chcete. Potom dostanete ďalší papierik – tentokrát na označenie jedla, ktorý si dáte na stolík aj s číslom, ktoré ste dostali a keď je mäso ready, tak vám ho obsluha donesie. V teórii je to taký „bufetový“ štýl. Strašne to tam však žije, vždy je to tam preplnené. Stôl zdieľate podľa toho, ako sa zmestíte, takže často sedíte vedľa cudzích ľudí, čo je však sranda a možnosť na socializáciu aj mimo vašej skupiny. Za mňa brutálna reštaurácia. A teda dúfam, že nemusím opakovať, že jedlo tam je bombastické.
V podobnom duchu je aj Naše maso. Taktiež v podstate mäsiarstvo, kde sa viete aj najesť, ale skôr štýlom „to go“. Majú len asi jeden, dva mini stolíky na stojáka, kde viete jesť a tie sú často plné, takže to nie je úplne na večer pri pive ako Kantýna. Aj jedlo je tomu prispôsobené. Ponuka nie je taká veľká a skôr sú to veci typu – sendvič, hamburger, hot dog. Najmenej prenositeľné jedlo tam je asi tatarák. Ale my sme si ho napríklad zjedli pred predajňou na múriku 😀 Treba sa vynájsť. Jedlo však stále veľmi dobré – však je to Ambiente 😀 Ale ak nestíhate a máte si vybrať, určite je Kantýna väčší zážitok. Ak je však náhodou plná, tak aj hambáč z Naše maso poteší.
*V Naše Maso si viete objednať aj tzv. večeru od řezníka. Je to niekoľkochodová večera, kedy máte k dispozícii aj stôl – vopred rezervovaný. Musíte byť však partia 6 ľudí, lebo pre menej, ani pre viac tento zážitok nie je možné objednať. Ja by som to však veľmi rada raz vyskúšala, takže určite odporúčam aj vám.
Dúfam, že ma nezabijete a nebudete si myslieť, že som platená za reklamu Ambiente, ale ešte sekundičku pri nich zostanem 😀 (ja ich proste milujem)
Lokál je proste klasika, ktorá sa nedá nespomenúť. Hlavne je to asi prvé miesto, kde som mala úžasný tatarák. A dodnes nezaostávajú a čo je najlepšie –nezaostávajú v žiadnej z prevádzok. Lokálov je v Prahe až 7, jeden je aj v Brne (Lokál u Caipla) a jeden v Plzni (Pod divadlem). Len aby ste neboli zmätení, každý Lokál má vlastný názov. V Prahe ich nájdete ako: Dlouhááá, U Bílé Kuželky, U Zavadilú, Nad Stromovkou, Hamburk, Korunní a U Jiráta.
Toto miesto je už naozaj len tradičnou českou krčmou, s tradičnými pokrmami a pivom. Perfektné miesto na večer pri pivku a dobrom jedle. Odporúčam však rezerváciu, lebo bývajú riadne plný.
Keď už Ambiente, nezabúdajte aj na Esku. Ja ju síce spomínam medzi raňajkami, ale aj ja osobne som tam absolvovala večeru. Btw, majú úplne iný (originálny) tatarák, ktorý je výborný. Takže určite nič nepokašlete, ak skočíte na obed/večeru práve sem.
Ambiente vlna stále nekončí. Čestr je tentokrát normálna reštaurácia, zameraná primárne však znova na mäso. Interiér je veľmi príjemný a jedlo, samozrejme, parádne. Mňa osobne najviac dostal steak, ktorý sa úplne rozplýval na jazyku. Ako pri všetko ostatnom, aj tu odporúčam rezerváciu, nakoľko tiež bývajú dosť plný.
A teda už keď mi to Ambiente nedá spať, spomeniem aj niečo z iného súdka. Pre milovníkov talianskej kuchyne je tu Pizza Nuova. Znova – all you can eat reštaurácia, avšak zameraná na pizzu a cestoviny. Osobne som ju nenavštívila, ale kamoši viackrát a veľmi si pochvaľovali.
Neočakávane – toto stále nie sú všetky prevádzky Ambiente. Majú ešte mnoho ďalších aj inak ako mäso ladených reštaurácií (cukráreň, vináreň, talianska kuchyňa). Nanešťastie ani ja, ani nikto z mojich známych ich nenavštívil, takže si nedovolím hodnotiť. Ale všade, kde som u nich jedla, som bola nadšená, takže verím, že čokoľvek, čo otvoria, je alebo bude pecka 😉 Myslím si teda, že ak zájdete do ktoréhokoľvek z ich podnikov, krok vedľa to nebude.
Ale presuňme sa od Ambiente inam.
Ono aj záleží na čo máte chuť. Ak chcete tradičnú českú kuchyňu, pokojne skočte aj do Lokálu. Mne osobne chutilo aj v Mincovni (http://www.restauracemincovna.cz/), ale jedla som tam len raz. Strašne sa mi však páčilo, že som videla do kuchyne. Také reštaurácie mám rada. Poprípade som dostala tip od dievčat na Dejvickú Sokolovňu (http://www.sokolovna.cz/), ktorá má ževraj výtečnú sviečkovú. Ostatné jedlá tiež, tvrdia, nezaostávajú.
Jedla som už aj v Yama Sushi House a tiež bolo jedlo fajn. Nebolo to nič z čoho by som skákala sto metrov, ale ak máte chuť na sushi a narazíte akurát na túto reštauráciu, tak sa nemusíte báť vojsť 🙂
Ak chcete najlepšiu chobotnicu na svete a zároveň máte radi balkánske jedlo, jednoznačne odporúčam Lukalu. Dokonca aj interiér je celkom funky, veľmi príjemná obsluha a naozaj, tá chobotnica za 100 bodov. Aj kalamáre vyzerali super. Určite by som sa tam vrátila 🙂
Ešte mám odskúšané Nejen Bistro. Jedlo dobré, drinky dobré. Je to trochu mimo centra, ale ak sa tam náhodou objavíte a budete hladní, určite to nebude krok vedľa. Je to také v podstate „fancy“ bistro. Akože neplakala som tam od radosti ako v Kantýne alebo Brasileiru, ale to zas moje mäsožravé ja nedá dopustiť na haldy mäsa kdekoľvek, takže v tomto som trochu subjektívna 😀 Znova som tu mala chobotnicu a tiež bola skvelá. Musím sa priznať, že som zabudla, čo mali ostatní, ale pamätám si, že všetci boli spokojní 😀
Sangam je pre zmenu indická reštaurácia. Čo sa mne osobne páčilo, bolo to, že všetci kuchári aj čašníci vyzerali byť Indovia. Osobne mám veľmi v láske indickú kuchyňu, takže som rada, že mám konečne dobrú refernciu na indickú kuchyňu aj v Prahe.
Ak máte radi vietnamské jedlo a najlepšie, ak máte k dispozícii aj auto, je určite Sapa (my sme využili Uber). Je to v prdeli ďaleko, ale určite to stojí za výlet. Sapa nie je reštaurácia, ale v podstate vietnamská časť – trhovisko. Okrem reštaurácii, tam nájdete aj obchody s vietnamskými potravinami, ale aj s oblečením a kadejakými „haraburdami“. Čo sa týka jedla, my sme si našli odporúčanie na Dung Lien, kde mala byť najlepšia grilovaná kačka. A popravde, bola fakt super. Hlavne to tam bolo celé super lacné. Odporúčanie som dostala aj na Bánh cuốn Phương Phượng, kde majú „vietnamské ryžové závitky Banh cuon“. To je taká zvláštna vec, trochu ako rozgajdané letné rolky plnené mäsom. Neviem to inak vysvetliť. Vygooglite si to.
Len pre info, Sapa je mega neprehľadná a keď sme s GPS hľadali Dung Lien, tak sme to tak trikrát prešli, kým sme si to konečne všimli. Boli sme tam dosť zúfalé, ale keď máte čas sa pomotať, tak určite je to zaujímavá vec na videnie a jedlo fakt autentické – že vraj aj v ostatných prevádzkach.
Fancy jedlo ani priestory tu neočkávajte. Opakujem, čakajte autenticitu. A kto bol vo Vietname, tak vie, že vietnamský street food nie je fancy. Je to sedenie na detských plastových stoličkách rôznej farby a jedlo tiež dostávate servírované na kadejakých tanieroch.
A z tohto bodu sa teda prenesiem k takýmto netradičnejším „reštauráciám“ alebo nazvime to skôr trhom (alebo street foodom). A na sekundu si musím zas vyliať srdiečko a povedať, že trhy milujem. Všade na svete. Už len možnosť výberu je lákavá. Množstvo stánkov, každý ponúka niečo iné. Ale celkovo atmosféra trhov ma fascinuje. A je jedno, či je to trh vonku v parku alebo v nejakej uličke, alebo či je to tržnica. Všetko má niečo do seba. Osobne milujem aj len sobotné doobedie strávené u nás v Starej tržnici – vždy si vezmeme nejaké lokše, koláčiky, párance alebo ja neviem čo, podľa chuti, k tomu čaj, kávu. Ak sme bez auta, tak aj vínko. Popri tom si kúpime mikro bylinky a syry. Potom sadneme von pred tržnicu a krásna sobota je na svete 🙂
Ale späť k Prahe. Prvý musím jednoznačne spomenúť môj obľúbený – Kulaťák. Tiež je to trochu od ruky, ale nie úplne. V pohode sa tam dostanete metrom. Je to trh s kopec stánkami v parku. Z tohto dôvodu trh funguje primárne od jari do skorej jesene – podľa počasia. My si ulietavame na phočku, bahn-mi, grilovaných kalamároch, ktoré doslova milujeme a na aperol spritze alebo hugo drinku na lepšiu náladičku 😀 Nájdete tu však aj kvety, zeleninu, stánok so skvelými paštékami, hamburgeri, pečivo či stánok s údeninami. Je to v podstate tradičný trh s viac fancy jedlom ako ste bežne zvyknutí. Milujem však atmosféru tohto trhu. My tam niekedy strávime aj 4 – 5 hodín a ani nevieme ako. Veľakrát sa mi dokonca stalo, že tam hral nejaký miestny muzikant alebo skupina. Proste, ak je dobré počasie, určite tam choďte. Je to super.
Naposledy, keď som bola v Prahe, sme si povedali, že konečne treba vyskúšať aj niečo iné ako Kulaťák. Trochu so skepticizmom, že nič nemôže byť lepšie, sme vyskúšali trhy na Jiřáku. A musím sa priznať, že aj tam sa nám veľmi páčilo 😀 Koncept v podstate rovnaký. Nájdete tam kávu, víno, údeniny, morské plody, kvety, zeleninu, syry… kadečo. Pamätám si aj nejaký balkánsky stánok s jedlom, ktorý vyzeral super. Tiež tam hrala hudba. Neviem čo to bolo za skupinu, nejaký chalani, čo hrali niečo ako country, ale strašne to bolo super. Dôveryhodne už teda môžem povedať, že pokojne by som odporučila aj tento trh a aj ja sa tam veľmi rada vrátim.
Ďalším celkom známym trhom je trh na Náplavke, avšak ja osobne som tam nebola. Ale ževraj je to dostatočná alternatíva v rámci mesta, ak sa vám nechce trepať mimo k Jiřáku alebo Kulaťáku, tak vyskúšajte. Uvidíme. Vyskúšam aj ja nabudúce 🙂
Ďalším super miestom je Manifesto. Tento priestor už ja kvalifikujem ako street food, lebo zeleninu ani syry tam nekúpite 😀 Za to však kúpite super hotové jedlá od výmyslu sveta. Od hamburgerov a poké, cez lievance a zmrzlinu až po mexické či indické jedlo, je tam kadečo. Namiesto stánkov alebo food truckov je manifesto zložené z kontajnerov. Je tam aj viacero prevádzok s alkoholom (super majú najmä rôzne miešané drinky). Všade nad vami sú naťahané svetielka, vy máte v priestoroch k dispozícii viacero stolíkov, a teda dá sa tam úplne v pohode stráviť pekný deň alebo aj večer 🙂
*My osobne sme boli v Manifesto, kým bol na Florenci. Videla som, že teraz už túto prevádzku zrušili a po novom ich nájdete v časti Anděl.
Posledným z mojich srdcoviek je Wine Food Market. Znova je trochu od cesty, takže my tam zvyčajne chodíme už cestou domov z Prahy, keď máme auto. Navyše tam vždy pokúpime šunky, syry, nakladané polosušené a sušené rajčiny či olivové oleje a podobne, takže aj z tohto dôvodu je to najlepšie zaradiť ako zastávku po ceste domov.
Ako môj top uvádzam práve spomínané polosušené cherry rajčiny, lebo sú naozaj parádne. Naposledy som však vyskúšala aj prosciutto s hľuzovkou, z ktorého som skoro odpadla. Perfektný výber majú aj syrov a iných šuniek a salám. Z talianskej kuchyne tam nájdete proste všetko.
Tu je koncept niečo medzi street foodom a supermarketom. Ako hovorím, viete tam kúpiť aj potraviny ako také. Zároveň sa tam však viete aj najesť. Znova, menučko očakávajte talianske, takže pizza, cestoviny. Viete si však objedať aj takú „šunka-syr“ misu, že si vyberiete v „supermarketovej“ časti, čo chcete a následne vám to v „jedálenskej“ časti naservírujú na krásnej drevenej doske.
V Prahe sa však často dejú aj rôzne eventy. Ja som napríklad raz bola na Apetit pikniku a raz na Prague Food Festivale. Na Apetit pikniku som nejakou náhodou aj skončila ako súčasť „cooking súťaže“ a prekvapivo, tím, v ktorom som bola, aj vyhral 😛 Úlohou bolo navariť alebo pripraviť trojchodové menu z vecí, ktoré má človek bežne v špajzi. Takže väčšinu ingrediencií, čo sme dostali, boli konzervy 😀 Bola to sranda 🙂
Naposledy, keď sme boli v Prahe, sme narazili na nejaký street food event v takej uličke či čom. V Prahe je proste vždy, čo robiť. Tristopäťdesiat vynikajúcich miest je tam na jedenie a podľa mňa za jeden život (a z jedného platu :D) to nie je možné všetko asi ani poskúšať 😀
Dostala som ešte pár tipov od dievčat. Náhodou som sa ich pýtala na jednu reštauráciu, kde som s nimi jedla (na názov si ani jedna nevieme spomenúť, ale mali super pho aj super závitky). A zrazu sa rozbehla debata o tristo dobrých prevádzkach v Prahe, ktoré odskúšali oni, ale ja som bohužiaľ šťastie nemala. Sľúbila som im však, že ich návrhy zakomponujem do postu, lebo mali dobré pointy z trochu iných súdkov ako ja (raw, vege a pod.).
Belgická reštika, kde sa Dominičke strašne páčilo a celkovo som našla na nich veľmi dobré recenzie na nete, takže niečo na tom asi bude 🙂
Obe devy odporúčajú, ževraj skvelá vege indická reštaurácia. Ja mám napríklad indické jedlo veľmi rada, ale tiež som mu prišla na chuť len nedávno.
Ak sa nedostanete na Kulaťák, ale premkne vás chuť na vietnamskú bagetku, tak ich stále prevádzky nájdete aj v meste. Ja osobne som na žiadnej z prevádzok nejedla, ale na Kulaťáku ich nikdy nevynechám, lebo ich bagetky sú vynikajúce 😛
Kikuška odporúča kaviareň, ak sa objavíte v Dejviciach.
Ďalší tip na skvelú kaviareň od Kikušky a ja osobne som tiež od viacerých ľudí počula chválu. Kaviareň pochádza od rovnakých majiteľov ako Místo.
Kikušík odporúča kaviareň pre vegánov. Môj sektor záujmu toto, bohužiaľ, nie je. Ja zjem raw akurát tak steak 😀
Kikuška hovorí, že naj naj najlepšia arašidová zmrzlina na svete, akú kedy jedla 😀
*update: už som stihla vyskúšať aj ja a určite podporujem Kikuškin názor, že skvelá zmrzlina. Ja osobne som mala mix slaný arašid, gaštan a horká čokoláda so slaným karamelom. Frajer mal levanduľu a tá bola tiež perfektná.
Šumy o tejto zmrzlinárni som zachytila aj ja, ale tip znova od Kikušky. Ako spomínam vyššie, vlastné prevádzky majú štyri, takže nech sa motáte kdekoľvek, snáď na nich narazíte 🙂
Tajný tip od Dominičky, ktorá vám odporúča túto reštauráciu primárne kvôli výhľadu. Jedlo nevieme, aké je 😀 Ale drinčíky Dominička vrelo odporúča 😀
Letné rolky dokonale vystihujú leto. Sú jednoduché na prípravu, chutné, zdravé, fit, svieže. Majú všetko,…
Arašidová omáčka a letné rolky sú jasná dvojka. Ako halušky a bryndza, len vo vietnamskej…
Celkom si teraz ideme bezmäsité jedlá. Aj keď recept pred týmto tomu asi nenasvedčuje :D.…
Ja viem, kuracie srdiečka. Nie hocikto zvládne túto šmakocinu. Ja osobne som veľký fanúšik a…
Pučené pečené zemiaky sa volajú pučené práve preto, že doslova také sú. A viete čo…
View Comments