US trip: časť 5 alebo ako sme bojovali s časom

Death Valley a Sequoia National Park

←PREDCHÁDZAJÚCA ČASŤ

Piata časť príbehu je štvrtým dňom nášho výletu. A ak sa vám doteraz zdalo naše tempo vražedné, tak vyčkajte a čítajte ďalej.

Plán na tento deň bol prepraviť sa čo najbližšie k Yosemite National Park a pritom vidieť čo najviac z Death Valley a Sequoia National Park. Keď si už len tieto veci hodíte do mapy, zistíte, že plán to bol vcelku ambiciózny.

To je tak, keď máte málo času, ale vidieť chcete všetko. Z Las Vegas sme teda vyrazili asi medzi 6 – 7 ráno, odfotili sa pri znaku LV, ktorý je aj tak v podstate mimo mesto a už sme trielili do „doliny smrti“.

Už len cesta do Death Valley, ktorá z LV trvá cca. hodinu a pol je úžasným zážitkom. Paradoxom je, že v podstate nikde nič naokolo vás počas celej cesty nie je, ale práve to je zaujímavé. Široké, dlhé cesty, kaktusy, kadejaké vyschnuté kry a raz za čas nejaké auto. Perfektné prostredie pre fotografie. Nie až tak perfektné prostredie, ak sa vám pokazí auto 😀 našťastie to náš prípad nebol.

Death Valley

Prvou zastávkou v Death Valley bol Dante’s View. Taká pikoška, pomenovanie vzniklo inšpiráciou z knihy Božská komédia, ktorú napísal Dante Alighieri. V knihe je Dante sprevádzaný najprv cez 9 častí Pekla, potom cez 7 častí Očistca, až sa nakoniec dostáva do Raja. Osobne si myslím, že inšpirácia pre názov tejto doliny pochádza práve z prvej pekelnej časti. Nie je to len teplom, ale keď vystúpite z auta a rozhliadnete sa na výhľad, uvidíte len sucho, skaly, púšť, soľ, kamene…. nie, že by som si takto predstavovala peklo. Skôr mi to pripomínalo inú planétu :D, ale verím, že ak by som mala tam dole zotrvať dve hodiny na slnku bez vody, tak by som prehodnotila pojem slova peklo 😀

Je to však nádherný výhľad a aj samotná cesta k tomuto výhľadu je krásna. Nám sa napríklad stala zaujímavá vec cestou tam. Po vchode do parku, ktorý je síce označený, ale nie sú pri ňom závory ako pri ďalších parkoch (Zion, Grand Canyon,…) sme na chvíľu zastali, aby sme sa poradili, kam pôjdeme. Nevedeli sme sa rozhodnúť, či navštíviť Dante’s View alebo Badwater Basin, a s tým spojené prejdenie tzv. Artist’s Drive. Danteho výhľad už viete čo je.

Badwater Basin je asi najnavštevovanejšia časť Death Valley, nakoľko je to najnižší bod Severnej Ameriky (86 m pod morom). V podstate je to rozľahlá soľná pláň. Kúsok od tohto bodu je možné si prejsť Artist’s Drive, čo je 14 km vyhliadková cesta, okolo farebných skál, ktoré pripomínajú „farebnú paletu umelca“. Fotky z tohto miesta vyzerali veľmi zaujímavo, avšak zistili sme, že je to jednosmerná cesta a pre nás by to bola príliš veľká zachádzka. Celkovo je Death Valley zložitejšie na logistiku. Cesty vedú na všetky „points of interest“ (atrakcie), avšak zväčša sa rovnakou cestou musíte aj vrátiť, nakoľko odtiaľ už iná cesta nevedie. Tým pádom moc neviete spraviť nejaký okruh, štýlom, že „toto mám po ceste k druhej atrakcii, tak to spojím“. Predstavte si to ako strom, ktorý síce má jednu hlavnú vetvu, ktorá vedie naprieč celým parkom, avšak atrakcie sa často nachádzajú na konci jednotlivých vetiev. Snáď je toto vysvetlenie pochopiteľné 😀

Späť ale k príbehu. Zastavili sme sa a dohadovali a asi o 5 minút už pri nás zastalo ďalšie auto. Týpek v ňom nám ukazuje, aby sme stiahli okienko. Tak sme sa s ním dali do reči, nakoľko keď videl odstavené auto, zľakol sa, že máme problémy a chcel nám pomocť. To sú proste Američania. Zlatí, ale… keď zistil, že chceme ísť na Dante’s View a že máme LEN asi 3 fľaše vody v aute a žiadne jedlo, hneď nás začal poučovať, že toto je Death Valley – púšť. To nie je len tak, že ideme nepripravení. Dokonca nás vystrašil, že Danteho výhľad je uzatvorený, lebo tam robia cestu. A ako to, že sme si nespravili prieskum, predtým ako sme vyrazili. Tak nás trošku vykarhal, povedal nám, nech sa okamžite otočíme, ideme do najbližšieho mesta, kde je obchod, nech si kúpime dostatok vody, jedla a dotankujeme. Čo sa týka tankovania, to odporúčam pred vstupom do parku aj ja. V parku sú len dve či tri miesta, kde je možné tankovať a, samozrejme, cena benzínu trojnásobná. Plus, ako som spomínala, spotreba je naozaj riadna, ak chcete toho vidieť viac, nakoľko sa stále musíte vracať. Čo sa ale týka vody a jedla, jasne, ak idete na celý deň, pripravte sa. V parku naozaj nič nie je okrem extrémneho tepla. My sme však plánovali skôr len prefrčať, tak sme rady „odborníka“ nepočúvli a pokračovali v našej ceste. Keďže som tu a píšem o našich zážitkoch, je jasné, že sa nám nič nestalo. Dobro sme došli k Dante’s View, ktorý vôbec nebol uzavretý a dobro sme z neho aj odišli 😀

Času sme však nemali nazvýš, a tak sme sa rozhodli zastaviť už len pri Mesquite Flat Sand Dunes, ktoré sme ako jedinú atrakciu mali cestou. Mesquite Flat Sand Dunes sú púštne duny, ktoré znova, poskytujú dobrý priestor na fotenie, ale ináč mi to moc nehovorilo. Moc ma neoslovil ani pekelne horúci piesok v týchto dunách, kde ma seriózne až pálili nohy cez topánky (tie chúďatá už aj tak mali čo to za sebou). Na asi 10 min prechádzku po dunách sme si zobrali 0,5l vody, ktorá bola tak za 0,5 sekundy doslova horúca 😀 V tom bode sme mali dosť, nejaké fotky porobené boli, a tak sme sa šťastní nasúkali do auta, naplno pustili klímu a frčali preč z tohto pekla.

Týmto však náš deň nekončil. Stihnúť sme ešte chceli Sequoia National Park. Na mape sú od seba duny a Sequoia nie moc vzdialené. Problémom je, že cez národné parky zväčša regulérne cesty nevedú, a teda je potrebné ich obchádzať.

Sequoia National Park

Mali sme čo robiť, aby sme to stihli, ale snažili sme sa nezastavovať. Myslím, že sme sa zastavili len raz, aby sme dotankovali a zobrali si do auta sendviče ako náhradu za obed. Do sekvojového národného parku sme prišli, keď už slnko jemne zapadalo. Zo začiatku sme boli zmätení z výšky stromov, nakoľko sa nám vôbec nezdali byť také ohromné. To sme ale nevedeli, že samotné sekvoje sú len v časti parku. Našťastie sme prišli včas a videli aj tieto ohromné stromy vo svojej plnej kráse.

Povinnou zastávkou v tomto parku je jednoznačne Tunnel Log – tunel vytvorený zo spadnutej sekvoje, pod ktorou je možné prejsť autom.

Ďalšou často skloňovanou atrakciou v parku je najväčší strom na svete – General Sherman a výhľad zo skaly zvanej Moro Rock. K obom týmto atrakciám však nie je priamy prístup autom. Výstup na Moro Rock sa odhaduje na cca. hodinu a General Sherman je tiež tak 1 km pešo cez les. Nie sú to síce horibilné vzdialenosti, avšak vzhľadom na náš „time management“ by sme to už nestihli. To však neznamená, že sme si tento deň neužili. Napriek tomu, že sme sa ponáhľali, videli sme dosť. Popri výlete, aký sme plánovali a za čas, ktorý sme si na to vyhradili, sme sa proste museli zmieriť s tým, že niektoré veci uvidíme len okrajovo.

Ja som napríklad okrajovo podľa mňa videla medveďa práve v Sequoi. Nikto z mojej posádky mi však dodnes neverí a nikto ho ani nevidel. Je možné, že som im potom spomenula, že som videla aj ďalšieho a myslím, že som ich tým pádom utvrdila, že mám skôr halucinácie ako veľmi dobrý zrak 😀 Ťažko povedať, ja však dodnes tvrdím, že som tam toho medveďa v lese videla.

To, čo je na Amerike najčarovnejšie, podľa môjho názoru, je fakt, že aj samotná cesta autom je zážitkom. Aj keď nevidíte živé medvede. Výhľady, ktoré vám takáto cesta ponúkne, či už cez púšť, hory alebo cez malé mestečká, sú naozaj nádherné. Osobne ma vždy nadchýňa aj cesta cez hory na Slovensku alebo v Čechách, takže možno len ja som taký „autocestovateľský freak“ 😀 Či už je to tak alebo onak, každému takýto zážitok odporúčam. Netreba si robiť hlavu s tým, ak nestihnete všetko. Amerika je taká obrovská a rozmanitá, že aj keby cestujete mesiac po jednom štáte, tak všetko vidieť nestihnete.

So západom slnka sme znova nasadli do auta a vymotávali sa vyše dvoch hodín z parku, aby sme dorazili do Fresna, kde sme sa rozhodli prespať. Keďže bol v parku dosť zlý internetový signál, ubytovanie sme v tento deň hľadali čisto náhodne, prostredníctvom zastavovania pri moteloch v meste a spytujúc sa na voľné miesta. Neobjavili sme nič zázračné. Ani si nepamätám názov výsledného motela, len si pamätám, že najvábnejší nebol. Vyberať sme si ale už moc nemohli a keď sa tak zamyslím nad ubytovaním, ktoré nás neskôr čakalo v San Franciscu, tak sme ešte vo Fresne celkom dobre pochodili.

POKRAČOVANIE→

Pôvodne publikované: 21.4.2019

Galéria USA 2018 časť 5

Na záver povinné video: